Jeho súper Robert Mistrík už minul na prezidentskú kampaň státisíce eur, a v období, keď podľa zákona ešte nesmel, Slovensko zaplavil bilbordmi so svojou podobizňou. Charizmatický sudca Najvyššieho súdu na rozdiel od kandidáta bratislavskej kaviarne vedie nízkorozpočtovú kampaň a namiesto trikov reklamných mágov a mediálnej propagandy sa spolieha na silu svojich argumentov.
Bilbordy vôbec neplánuje a na stretnutia s voličmi jazdí volebným autobusom. Svoje posolstvá adresuje ľuďom aj v podobe internetových videí a statusov na sociálnych sieťach, kde boduje preňho typickou priamosťou, erudovanosťou a nekompromisnosťou, keď mu ide o pravdu a spravodlivosť. So Štefanom Harabinom sme sa pozhovárali o jeho kandidatúre na najvyšší ústavný post, ktorú sprevádza heslo “Za Slovensko, tradície a právny štát”.
Prezidentská kampaň ešte len začína a už sme svedkami mediálnych útokov na vašu osobu. Predvolebné zápasy nebývajú na Slovensku férové…
Nie je to nič nové, útoky vo vzťahu k mojej osobe sa dejú už pätnásť rokov, vymýšľajú sa neexistujúce veci. Som na to pripravený. Šikanujú ma a výsledok je 14:0 so Švecovou a 6:0 so Žitňanskou a Miklošom.
Akými myšlienkami idete presviedčať ľudí, aby vás volili?
Moja vízia je jasná: zachrániť štát a rodinu a nastoliť poriadok.
Hrozí podľa vás zánik nášho štátu?
Sú tu evidentne prítomné a zdokumentované sily, ktoré chcú zničiť štát. Prezidentský kandidát Maroš Šefčovič hovorí o tom, ako nás chce dotiahnuť do jadra Európskej únie, že je to vraj v našom národnom záujme.
Ja však tvrdím, že v našom národnom záujme rozhodne nie je zánik štátu. Začlenenie do jadra EÚ totiž jasne znamená prenesenie suverenity Slovenska na Nemecko a Francúzsko, čo nepredpokladá ani zmluva o EÚ, ani slovenská ústava. Viete si predstaviť, že by Nemci preniesli svoju suverenitu na Slovensko?
Ten človek je zrejme úplne odtrhnutý od reality. Na druhej strane je to pochopiteľné, pretože práve pán Šefčovič propagoval migráciu, on nútil Slovenskú republiku prijať povinné kvóty na príjem migrantov.
Tí sa dostali na naše územie cez rôzne ťahy, ktoré minister Kaliňák a premiér Fico tajili. Bude treba apelovať na ministerku Sakovú, aby boli všetci vrátení, pretože sú tu v rozpore s našim právnym poriadkom.
Hovoríte aj o záchrane rodiny. Čím je ohrozená?
Vidíte, ako sa útočí na rodinu cez homosexuálnu agendu, cez gender ideológiu, nanucuje sa nám Istambulský dohovor. V ňom sa okrem iného píše, že rod nesúvisí s biologickou realitou, človek sa narodí bez rodu, pričom sa vraj vytvára postupne vplyvom spoločnosti, výchovy a procesom sebaurčenia. Takéto tvrdenia sú absolútne neprijateľné. A to už ani nehovorím o tom, že sa nám sem pomaly tlačí pedofília.
Šíriteľom týchto zvráteností ide v konečnom dôsledku o rozvrat morálky a hodnôt, ale aj o to, aby sa nerodili deti. Rodina je základná bunka spoločnosti. Keď nezastavíme rozklad rodiny a nestopneme ďalšie negatívne procesy, súčasná spoločnosť, zanikne a následne aj štát.
Šefčovič hovorí, že rodina nie je základom štátu a slovenskej spoločnosti, ale základom európskej identity. Znamená to, že Slovák nie je Slovák, Španiel nie je Španiel, Nór nie je Nór, ale európska identita. Nie je to zvrátenosť?
Keď vravíte o zavedení poriadku v spoločnosti, často spomínate potrebu nastoliť „panstvo práva“. Čo si pod tým predstavujete?
Spoločnosť je v stave, keď má veľa občanov skúsenosť so šikanou a svojvôľou štátnych úradníkov. Keď som bojoval za očistu svojho mena a rodiny, bojoval som aj za všeobecné nastolenie práva. Vo všetkých prípadoch sa ukázalo, že som mal pravdu. Vezmite si napríklad posledné novely trestného zákonodarstva, keď sa do Trestného poriadku zaviedla prezumpcia viny, čo teraz Ústavný súd zrušil. Ako jediný z ústavných činiteľov som hovoril, že je to neústavné.
Alebo si zoberte policajnú inšpekciu, ktorú držali Fico, Kaliňák, Lipšic aj Sulík, lebo jej prostredníctvom zakrývali trestnú činnosť a zároveň poskytovala možnosť, aby boli cez inšpekciu stíhaní politickí oponenti. Samozrejme, návrat právneho štátu je oveľa širšia téma a nedá sa rozobrať za päť minút.
Vo vašom volebnom programe veľkú časť venujete sociálnej oblasti…
Áno, pretože pretože tá je pre ľudí najdôležitejšia. Pozrite sa, čo sa deje: nie je normálne, aby tu niekto chcel zaplatiť 500 až 800 eur migrantom a našich 800-tisíc dôchodcov má dôchodk nižší ako 500 eur. Väčšina dôchodcov dostáva dôchodok okolo 370 eur. Najprv treba dať na živobytie v dôchodku adekvátnu sumu našim občanom. Títo ľudia celý život dreli, odvádzali dane a zrazu majú moslimskí migranti, medzi kterými môžu byť aj teroristi, dostať len tak sociálne dávky a ubytovanie zadarmo? Prečo? Toto sa jednoducho nesmie stať.
Alebo sa pozrime, v akom stave je zdravotná starostlivosť, že nám za posledných dvanásť rokov zomrelo takmer 40 000 ľudí na vyliečiteľné choroby. Veď to je genocída národa! Len preto, že politici, ktorí sú momentálne držiteľmi moci, kradnú cez výberové konania a potom nie je dostatok peňazí na kvalitné zdravotníctvo. Lekári a zdravotný personál nám utekajú do zahraničia. A rovnaké je to v školstve, zdravotníctve, kultúre, vede a výskume.
To sú však problémy, ktorých riešenie má v kompetencii vládna moc, nie hlava štátu…
Prezident síce tieto veci priamo v pôsobnosti nemá, ale dáva poverenie na zostavenie vlády. Je súčasťou exekutívy, disponuje kontrolnými právomocami a má dbať o riadny chod štátu. Napríklad môže účinne kontrolovať vládnych politikov a štátnych úradníkov, aby nekradli.
Všeobecne však prevláda názor, že v našom politickom systéme je prezident skôr reprezentačná funkcia….
To nie je pravda. Prezident musí len poznať svoje právomoci. V tejto funkcii treba pracovať, nie si užívať pre štát nič neprinášajúce výlety do Kene či Mexika, ukazovať sa na recepciách a športových podujatiach.
Aké ďalšie páky má teda ešte v rukách hlava štátu?
Celá zahraničná a obranná politika je v rukách prezidenta republiky, on ju len preniesol na vládu a kedykoľvek si ju môže vziať späť. Čiže v záujme záchrany rodiny by som do troch dní vypovedal Istanbulský dohovor, aj Globálny pakt OSN o utečencoch. Tak ako boli bez diskusie prijaté, tak budú bez diskusie aj vypovedané.
Musíme si uvedomiť, že sú to dokumenty znižujúce suverenitu štátu a prenechávajúce aj úlohy štátu na mimovládne organizácie, čiže na cudzích agentoch. Ide o zmluvy v rozpore s našou ústavou. Je povinnosťou zodpovedného prezidenta tieto veci okamžite napraviť.
A čo sa týka vnútornej politiky?
Ako som už povedal, prezident dáva poverenie na zostavenie vlády, takže môže trvať na tom, aby sa do vládneho programu dostali veci, ktoré považuje za prospešné pre občanov. Môže kontrolovať plnenie programu u každého ministra, koľko peňazí a na aké účely pôjde do jednotlivých rezortov, sledovať prácu ministrov, predvolávať si ich povedzme každé tri mesiace a zisťovať, čo konkrétne pre plnenie programu za ten čas urobili. Nie chodiť si vybavovať súkromné záležitosti, ako to býva zvykom dnes.
Prezident tiež podpisuje zákon o štátnom rozpočte, má možnosť kedykoľvek sa zúčastniť rokovania vlády i parlamentu, keď sa pripravujú a schvaľujú jednotlivé materiály a osobne ich pripomienkovať, ak zistí, že niečo nie je v prospech ľudí a spoločnosti.
Je treba chodiť do parlamentu vopred a aktívne sa zapájať do tvorby legislatívy, nie alibisticky nepodpísať zákon, keď je už schválený. Nepodpísaný zákon nestačí formálne vetovať – ak je prezident presvedčený, že je neústavný, treba ho dať na Ústavný súd.
Prezident vymenúva aj predsedu, podpredsedu a sudcov Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, troch členov Súdnej rady, generálneho prokurátora. Mal by starostlivo zvážiť, komu dá dôveru – musia to byť profesionáli a ľudia, ktorí na dovtedajších postoch morálne nezlyhali.
Ale to dnes rozpráva aj prezident Kiska…
Ryba smrdí od hlavy. Ako chce vyžadovať dodržiavanie právneho poriadku pán Kiska, keď je daňový kriminálnik, náčelník pozemkovej mafie v Tatrách? Pán Fico stále býva v byte daňového podvodníka, pán Kaliňák, ktorý bol dlhé roky v politike, pochádza z prostredia Steinhübla. Najprv musia byť aj morálne čistí samotní držitelia moci a až potom chcieť od iných, aby dodržiavali právo.
Vyzerá to, že by ste boli veľmi aktívnym a odvážnym prezidentom. Neobávate sa, že keď by ste striktne vyžadovali dodržiavanie práva a narúšali zavedený systém, parlament ovládaný politickými stranami by mohol oklieštiť vaše prezidentské právomoci?
Na to by museli mať 90 hlasov, ale nič nemožno vylúčiť. Viete si však predstaviť, že v normálnej spoločenskej diskusii, keď prezident robí poriadok, aby sa nekradlo, by mali odvahu predložiť do parlamentu zákon o obmedzení právomocí hlavy štátu?
Keď je politická vôľa, 90 hlasov sa vždy nájde. Ústavná väčšina sa v NR SR našla aj v prípade zrušenia amnestií, keď svorne hlasovala koalícia s opozíciou…
To je pravda. Je paradox, že sa za pomoci ústavnej väščiny urobil neústavný krok. Lebo zrušenie amnestií je v rozpore s ústavným princípom zákazu retroaktivity a raz bude za to vyvodená právna zodpovednosť. To je jedna z prvých vecí, ktorá sa musí realizovať, lebo ide o rozklad štátu.
Prečo je to pre vás jedna z priorít?
Musíme zachovať právnu istotu a stabilitu. Tým, že zrušili amnestie, v podstate zrušili právny štát. Prvá časť Ústavy SR teraz hovorí o zákaze retroaktivity a záverečná, že retroaktivitu podporuje. Sme jediný štát na svete, ktorý dostal ústavu štátu do schizofrenickej polohy. Poslanci, ktorí za toto zahlasovali v parlamente, sú právne zodpovední, keďže prisahali na ústavu, že ju budú dodržiavať. Rovnako sú zodpovední aj tí, čo navrhli zrušenie amnestií vo vláde, prezident a sudcovia, ktorí to odobrili na Ústavnom súde.
Veď zajtra môže prísť k moci Sulík a môže spätne zrušiť ľuďom dôchodky priznané pred desiatmi rokmi. Povie, že dôchodok nemali mať 500 eur, ale len 200 a zvyšok vyplatený za desať rokov musia vrátiť. Na rovnakom princípe je založené aj zrušenie amnestií.
Podľa prieskumov verejnej mienky patríte medzi troch prezidentských kandidátov s najväčšími šancami na výhru. Robert Mistrík v tejto súvislosti nedávno vyhlásil, že buď zvolia ľudia za hlavu štátu smeráka, extrémistu, alebo slušného a demokratického kandidáta. Chcete to komentovať?
Prepáčte, ale toto je naozaj humorné. “Kiska v okuliaroch” chce hovoriť, že on je slušný a demokratický kandidát? A iný nie je slušný a demokratický? Je pozoruhodné, že o slušnosti hovorí práve on, ktorý už pred polrokom v rozpore so zákonom zaplavil Slovensko bilbordmi.
Tento pán všade vyhlasuje, že sa považuje za apolitického občianskeho kandidáta. To je lož a pretvárka, pretože je zakladateľom SaS a neúspešne kandidoval za túto stranu do europarlamentu. Zároveň ho podporuje Beblavého strana. Tiež sa vyjadril, že bude rokovať aj s Hlinom a Matovičom, čiže s ďalšími politickými stranami.
Rovnako ako Šefčovič a Bugár, aj Mistrík zneužíva podporu politických strán na to, aby sa stal prezidentom republiky. Z médií sa dozvedáme, že Šefčovičovi prispeje na kampaň 100-tisíc eurami Smer, Mistríkovi dá 100-tisíc SaS-ka a 50-tisíc eur dostane od ESET-u, sponzora Progresívneho Slovenska, čiže od politikov.
Keby sa jeden z nich stal hlavou štátu, nemôže povedať, že je občiansky kandidát, alebo že je prezidentom všetkých občanov. V skutočnosti by bol prezidentom politických strán a záujmových skupín a, samozrejme, bol by nimi vydierateľný. To sa len zaviedla taká pomýlená obyčaj, že najsilnejšia politická strana musí postaviť kandidáta. Je to nezmysel.
Každá strana sa snaží realizovať svoj volebný úzko stranícky politický program. Prezidentské voľby nemajú byť o konfrontácii politických programov. Na to sú parlamentné voľby, eurovoľby a komunálne voľby, pretože tam súťažia programy a potom sa prenášajú aj do výkonnej politiky.
Prezident má byť nadstranícky, a keď ho podporuje politická strana, nemôže byť apolitický. Strany potom zneužívajú prezidentské voľby na prezentovanie svojich politických cieľov a doslova znevažujú úrad prezidenta. Politickí špekulanti na ich čele nominujú kandidáta nie preto, aby vyhral, ale urobia si test, aké má strana voličské preferencie. Na to majú slúžiť voľby prezidenta?
A ako vnímate to, že vás Mistrík nepriamo označil za extrémistu?
Som sudca Najvyššieho súdu, čiže podľa toho, čo tento človek povedal, ja, čo rozhodujem v mene štátu, som predstaviteľ extrému. Na základe jeho logiky je tento štát extrémistický… Zjavne nevie, čo rozpráva.
Viete, možno je pán Mistrík dobrým človekom a nadaným softvérovým inovátorom, ale keď vopred povie, že nevymenuje Fica na post ústavného sudcu, adept s takýmto prístupom nemôže robiť ani starostu najmenšej slovenskej obce.
Predstavte si, že médiá urobia mediálny lynč na človeka, o ktorom budú tvrdiť, že je desaťnásobným vrahom. A mňa ako sudcu sa budú pýtať: „Dáte mu doživotie?“ Pokým nemám na stole spisový materiál, nemôžem predsa na takúto otázku odpovedať! Ako môže niekto dopredu povedať, či niekoho vymenuje alebo nevymenuje, keď nemá na stole návrh od parlamentu, ktorý obsahuje desiatky dokumentov, na základe ktorých sa ten-ktorý kandidát posudzuje? To je ťažký amaterizmus.
Prečo sa vám neoliberálne kruhy, alebo nazvime ich ľudovejšie – bratislavská kaviareň, snažia prisúdiť nálepku extrémistu?
Lebo sa boja nastolenia poriadku v štáte. Právo má platiť na všetkých stupňoch. Keď na najvyššom stupni neplatí právo, prenáša sa to na všetky stupne – okresné, župné, policajné, justičné, živnostenské, stavebné, daňové, colné… Povedia si, že prečo by mali oni dodržiavať právo, keď prezident republiky v rozpore s ústavou nevymenuje sudcov Ústavného súdu…
Alebo si vezmite, že nedávno náš veľvyslanec v USA v New Yorku hlasoval proti rozhodnutiu slovenského parlamentu o migračnom pakte – on sa zdržal hlasovania. Ako to, že sa zdržal? Veď to je trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Alebo minister zahraničia Lajčák podá demisiu a potom ju stiahne späť, hoci to nie je možné. On označí Fica a Pellegriniho, Danka, Netanjahua a Trumpa za zápecníkov, lebo sú proti migračnému paktu a zápecník Pellegrini ho ešte prosíka, aby sa len nevzdával funkcie a ďalej robil ministra zahraničia…
Niektorí politológovia tvrdia, že ste „protestným“ či „antisystémovým“ kandidátom“, skrátka kandidátom, ktorý chce zásadne zmeniť súčasné smerovanie štátu. Čo vy na to?
Ak je môj cieľ, aby sa nekradlo a nastúpil poriadok, vnímaný ako protest, tak potom súhlasím, že som kandidátom protestu. Áno, som nekompromisne proti tomuto systému, pretože umožňuje kradnúť.
Viete, ja nejdem v prezidentských voľbách kupčiť, ja idem vyhrať. Nejdem sa nikým dohadovať, či sa za nejakých okolností vzdám alebo nevzdám v niekoho prospech. Ak niekto rozmýšľa takto, v skutočnosti nejde za víťazstvom. Kandidáti tohto typu uvažujú v štýle, že dosiahnu nejaké percentá, potom sa vzdajú a niečo za to dostanú.
Napríklad Mistrík s Čaputovou sa dohodli, že slabší kandidát sa vzdá v prospech toho s väčšími preferenciami. Ja sa pýtam: Je to normálne, že pán Mistrík dá do kampane povedzme 400-tisíc eur a potom sa len tak mirniks-dirniks vzdá v prospech iného kandidáta?
Predvolebné preferencie napovedajú, že skupina vašich voličov bude veľmi početná a vkladajú do vás veľkú dôveru. Každý kandidát však napriek odhodlaniu vyhrať musí pri volebnej súťaži rátať aj s neúspechom. Rozmýšľali ste nad tým, čo potom? Nepokúsite sa využiť kapitál v podobe silnej podpory ľudí v parlamentných voľbách? Mnohé vaše zámery by ste mohli uskutočniť aj v exekutíve, nie?
Pozrite sa, ja som už v exekutíve bol ako minister spravodlivosti. V straníckej politike platia politické dohody, tam musí človek robiť kompromisy, pretože nijaká strana nedosiahne v parlamente ústavnú väčšinu deväťdesiatich hlasov, aby mohla presadiť všetky svoje zámery a ciele.
Ako minister som napríklad predkladal viaceré novely trestných zákonov, ale nemal som politickú silu presadiť v tomto smere zmeny. Preto som aj ako jediný minister v období po roku 1989 z funkcie dobrovoľne odišiel – pochopil som, že tam nijakú zmenu neurobím.
Zažil som, ako funguje stranícky systém a práve preto som sa rozhodol kandidovať na prezidenta. Z tejto pozície chcem zachrániť štát, rodinu a nastoliť právo. Ako hlava štátu chcem vytvoriť špeciálnu kanceláriu na pomoc občanom a tiež právnu kanceláriu. Veď máme kopu emeritných sudcov, ktorí tam môžu pôsobiť a ja budem kontrolovať, či pri rozhodovaní dodržiavajú zákon.
Ak sa nestanem prezidentom, zostanem sudcom Najvyššieho súdu a budem si tak ako doteraz robiť svoju prácu. Nevylučujem, že sa v rámci svojej profesionálnej kariéry ešte môžem uchádzať o post sudcu Ústavného súdu. Ale určite nikdy nijakú politickú stranu nezaložím.
