Krajiny vyspelého Západu sa stávajú obeťou vlastného úspechu. Aspoň tak to vidia príslušníci strednej triedy, ktorá vždy patrila k pilierom demokratických štátov. Podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj práve táto vrstva sa uplynulé dve desaťročia neustále zmenšuje.
Strednú triedu charakterizuje OECD ako domácnosti s príjmom medzi 75 až 200 percent tzv. národného mediánu. Ľudia patriaci do nej sú zväčša vzdelaní, pracovití a živia štátny aparát daňami či odvodmi. OECD preto upozorňuje na alarmujúci vývoj: od polovice 80. rokov minulého storočia vo vyspelých krajinách sveta stredná trieda slabne.
„Globalizácia pripravuje o pracovné miesta najmä strednú triedu vo vyspelých štátoch. Jej príjmy rastú podpriemerne, zatiaľ čo ceny nadpriemerne rýchlo,“ konštatuje OECD v štúdii. Zárobky strednej triedy rastú o polovicu pomalšie ako príjmy najbohatších desiatich percent obyvateľov.
Naopak, ceny bývania, školstva a zdravotníctva, ktoré sú pre strednú triedu kľúčové, rastú nadpriemerne rýchlo. Ceny nehnuteľností stúpli napríklad trojnásobne v porovnaní s výškou platov. Viac ako 20 percent domácností strednej triedy minie viac, než zarobí. A tak sa stále viac zadlžujú.
Tieto trendy sú výsledkom viacerých faktorov. Odborníci považujú za jeden z kľúčových prvkov ten, že vyjednávacia sila strednej triedy sa vplyvom nastavenia ekonomického a politického systému zmenšuje. Vzrástla sila korporácií, ktoré majú najväčší vplyv na rozhodovanie politických elít.
Slovensko tento trend zatiaľ až tak nepociťuje. V uplynulých rokoch prichádzali investori a firmy zo zahraničia práve k nám. Tento trend však postupne slabne. Ak sa nechceme stať ďalšou obeťou tohto trendu, mali by sme viac investovať najmä do kvality školstva. Ľudia sa musia vedieť prispôsobovať meniacemu sa trhu práce, technológiám, čo im umožní udržať si príjem a zostať v strednej vrstve.
