Minister hospodárstva Richard Sulík prezradil svoj pohľad na mechanizmus minimálnej mzdy. V rozhovore pre rádio Expres uviedol, že si vie predstaviť odstupňovanie jej výšky podľa regiónov.
V súvislosti s inštitútom minimálnej mzdy sa v koalícii čoraz častejšie hovorí o jej tohtoročnom zmrazení vzhľadom na pandémiu COVID-19 a prichádzajúcu ekonomickú krízu.
Podľa súčasne nastavených pravidiel by sa tento rok mohla minimálka zdvihnúť približne na úroveň 660 eur, čo sa však nakoniec pravdepodobne nestane. Podľa Richarda Sulíka je totiž otázne, či si zamestnávateľ na takú vysokú minimálnu mzdu zarobí. „Keď na to nezarobí, zamestnancov prepustí,“ tvrdí Sulík.
„Chápem tých ľudí, ktorí robia za nízky plat, že to chcú, že by im to dobre padlo, len na druhej strane si musíme povedať, že ten, kto to bude platiť, je zamestnávateľ, a nie štát. Naopak, štát sa na tom ešte priživí, lebo vyberie od zamestnávateľa odvody a dane.“
Na otázku, či príde k zmrazeniu minimálnej mzdy, Sulík uviedol, že buď sa zmrazí, alebo vláda bude hľadať „iné múdrejšie riešenia“. V tejto súvislosti spomenul možnosť, že “zostane naviazaná ako 60 percent priemernej mzdy, ale bude v každom okrese iná.
Tam, kde sú nízke priemerné mzdy, by bola nižšia, a tam, kde sú vysoké, nech je pokojne aj vyššia.” Podľa neho však ešte o tejto téme budú prebiehať rozsiahle rokovania na koaličnej úrovni.
Sulík zároveň vyhlásil, že podľa jeho názoru sa „nenájdu“ financie na vyplatenie 13. dôchodkov, ktoré tesne pred koncom volebného obdobia schválila predchádzajúca vládna koalícia. Dôvodom je podľa neho fakt, že v tomto roku sa očakáva vysoký rozpočtový deficit.
