Propaganda tvrdí, že masová migrácia nemá nijaké negatívne dôsledky na Švédsko. Napríklad Sky News uvádza, že „miera zločinnosti vo Švédsku od roku 2005 klesá, a to aj napriek tomu, že prijíma státisíce prisťahovalcov z krajín zmietajúcich sa vo vojne, ako je Irak či Sýria“.
Fakty však hovoria niečo iné. Multikultúrne „obohatené“ Malmö je v skutočnosti najnebezpečnejšie mesto v západnej Európe. Podľa štatistík analyzovaných novinami Sydsvenskan je index vrážd v tomto meste 3,4 (berie sa počet vrážd na 100-tisíc obyvateľov), čo je alarmujúco vysoké číslo. Na porovnanie, Paríž má 1,8, Londýn 1,3 a Berlín 1,0.
V roku 2016 zaznamenali v Malmö 11 vrážd. Odkedy Švédsko otvorilo dvere masovej migrácii, masové nepokoje, zapaľovanie áut a sexuálne útoky sa tu stali rutinou. Prílev nových prisťahovalcov situáciu len zhoršuje. Až 43 percent populácie má cudzí pôvod, pričom najviac migrantov pochádza z Iraku. Niektoré mestské časti, ako napríklad Rosengard, obýva až 90 percent moslimskej populácie.
Bývalý hlavný policajný inšpektor Torsten Elofsson sa okrem iného sťažuje na množstvo explózií v meste. Hoci výbuchy zatiaľ nikoho nezranili, ľudia sú vydesení. Prisťahovalectvo podľa neho spôsobilo prudký nárast zločinnosti, pričom väčšinu zatknutých práve migranti tvoria. Polícia nerada jazdí do tzv. zakázaných zón, pretože migranti na ich autá útočia.
Oficiálnym náboženstvom Švédska je politická korektnosť, kde štatistiky o závažných a násilných zločinoch úrady cenzurujú zo strachu, že by to pôvodné obyvateľstvo nahnevalo. Situácia je však taká kritická, že ľudia o tom konečne začínajú hovoriť.
Policajt Peter Springare nedávno spustil poplach, že takmer všetky závažné zločiny v meste páchajú moslimovia. Všimol si, že páchateľmi znásilnení, násilia proti polícii, pašovania drog či vrážd boli takmer výlučne osoby menom Mohammed či jeho rôznymi obdobami. Podozriví pochádzali skoro vždy z Iraku, Turecka, Afganistanu, Somálska či Sýrie.
Keď sa jeho komentár na sociálnej sieti ocitol v centre pozornosti médií, začalo sa proti Springarovi interné vyšetrovanie pre „rasové poburovanie“. Jeho názor však podporuje aj zistenie gothenburského policajta Tomasa Asenlöva, že inštrukcia policajtom vraví, aby uplatňovali kód 291, čo je takzvaný utečenecký kód, a zatajovali „všetky informácie o zločinoch súvisiacich s prisťahovalcami“.
