Bohatá, štedrá a otvorená krajina s priateľskými obyvateľmi, vždy ochotnými pomôcť. Švédi si takúto povesť iste zaslúžia. Počas utečeneckej krízy prijali zo všetkých krajín Európskej únie celkovo najviac migrantov v pomere k počtu obyvateľov. V krajine však ožíva diskusia, či by Švédsko nemalo svoj proimigračný postoj prehodnotiť.
Niektorí politici sú presvedčení, že krajinu bude musieť opustiť až polovica z tých, čo sa prisťahovali v posledných rokoch. Švédsko prijalo za posledné tri roky 163-tisíc utečencov. Časť z nich šla na vidiek a dnes žije u miestnych obyvateľov. Napríklad pár seniorov z dvojtisícového Älvdalenu ubytoval vo svojom dome päťčlennú rodinu z Afganistanu. V mestečku dnes takto žije až 76 utečencov.
Oveľa viac ich však zostalo v anonymnom mestskom prostredí. Dôsledky príchodu tisícov migrantov sú na štokholmských predmestiach evidentné. Aj policajti zo štvrti Rinkeby potvrdzujú súvislosť medzi zvýšenou kriminalitou a migráciou. Táto mestská časť patrí medzi 50 švédskych no go zón, teda oblastí, kde je problém s trestnou činnosťou.
Časť Švédov sa začína cítiť nepríjemne v prítomnosti utečencov nielen v Štokholme, ale napríklad aj v Älvdalene a ďalších miestach v severnej časti krajiny, kam migranti predtým takmer neprichádzali. Aj preto silnie pozícia pronárodných Švédskych demokratov, ktorí sú za obmedzenie migrácie. Táto strana získala v posledných voľbách necelých 13 percent hlasov, jej popularita však stúpa.
S prichádzajúcou jarou a teplejším počasím sa miestne ženy začínajú odhaľovať, na čo mnohí migranti reagujú nevhodne a pribúdajú aj znásilnenia. Na negatívnu stránku masovej migrácie však okrem Švédskych demokratov upozorňujú len niektoré médiá, označované ako alternatívne.
Je zrejmé, že nie každý, kto príde do Švédska, skutočne dostane azyl. Zhruba 40-tisíc odmietnutých žiadateľov o azyl už bolo deportovaných do krajiny pôvodu. Podľa švédskeho premiéra by ich však malo odísť až 85-tisíc, čo je asi polovica prijatých utečencov. Podobne sa v minulosti vyjadrovali aj ďalší švédski politici či šéf prisťahovaleckého úradu.
Zatiaľ nie je zrejmé, ako sa na prístupe Švédska k žiadateľom o azyl prejaví nedávny teroristický útok, ktorý spáchal Uzbek Rachman Akilov. Je však možné, že tento čin nevyvolá zosilnenie protiimigračných nálad, keďže je vraj „cieľom teroristov je práve zmena politiky a rozšírenie strachu“.
Švédsky politológ Mats Braun preto predpokladá, že protiimigračne zamerané politické strany nezískajú väčšiu popularitu, keďže občania budú aj naďalej podporovať súčasnú vládu. Nechcú totiž pripustiť, aby teroristické útoky viedli k zmene politiky.
