Švédska vláda rozhodla o opätovnom zavedení brannej povinnosti. Nie je však za tým zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v niektorých mestách v dôsledku nekontrolovanej imigrácie, ale vraj „ruské vojenské aktivity“ v Európe a krajinách okolo Švédska.
Táto škandinávska krajina zrušila povinné odvody v roku 2010, pretože mala na vojenskú službu dostatok dobrovoľníkov. Dovtedy sa však týkali iba mužov. Podľa schváleného plánu budú úrady od 1. januára povolávať do vojenskej služby každoročne najmenej 4-tisíc osemnásťročných nielen chlapcov, ale aj dievčat.
V budúcom roku budú brancov vyberať z 13-tisíc mladých ľudí narodených v roku 1999. Súčasne sa budú môcť naďalej hlásiť do vojenskej služby aj dobrovoľníci. Podmienkou prijatia bude úspešné absolvovanie psychologických aj fyzických previerok a po ich zvládnutí budú branci slúžiť 9 – 12 mesiacov. Cieľom znovuzavedenia brannej povinnosti je predovšetkým doplnenie chýbajúcich mobilizačných rezerv.
Švédsko nie je členom NATO, tak ako ani Fínsko, so Severoatlantickou alianciou však úzko spolupracujú. Obe krajiny pritom robia rôzne kroky na posilnenie svojej bezpečnosti. Začiatkom roka 2016 sa Štokholm napríklad rozhodol pre návrat svojej armády na ostrov Gotland v Baltskom mori, kde počas studenej vojny slúžilo zhruba 20-tisíc vojakov.
