Sme prvá generácia v dejinách človeka, ktorá nevidí hviezdnu oblohu vo svojej plnej kráse. Na príčine je svetelné znečistenie našej planéty. Jedným z nežiaducich dôsledkov svetelného smogu je totiž aj presvetlenie nočnej oblohy.
Svetlo z pouličného osvetlenia, štadiónov, parkovísk či budov mieri k oblohe a odráža sa od častíc v atmosfére – prachu či vodnej pary. Tak sa šíri ďaleko za oblasti svojho vzniku. Dôsledkom je jasnejšia obloha nad väčším svetelným zdrojom, a to aj na vzdialenejších miestach. Svetlá mestských aglomerácií sú dnes také jasné, že pre ne nevidno oblohu.
Tento pomerne nový jav citeľne zasahuje do nášho života. Niet sa čo čudovať – tisíce rokov bola v noci tma. Hormón melatonín, ktorý v podstatnej miere ovplyvňuje spánok, sa vylučuje iba v tme. Jeho hladinu výrazne zníži už osvetlenie s intenzitou 1 lux, čo môže u mnohých jedincov vyvolať nespavosť.
Môže sa zdať, že najhorší vplyv svetelného znečistenia sú psychologické dôsledky na človeka alebo na astronomické pozorovania, následkov je však oveľa viac. Nadmerné množstvo umelého osvetlenia výrazne ovplyvňuje zvieratá aj rastliny.
Štúdia biológov z cornwallskej University of Exeter, zverejnená v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B, upozorňuje na to, aký zásadný je vplyv svetelného znečistenia na živé tvory. V miestach so silným svetelným smogom napríklad prichádza jar až o 7,5 dňa skôr ako inde.
