Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a expredseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý v roku 1993 stál pri zrode meny druhej Slovenskej republiky, spochybnil tvrdenia niektorých ekonomických analytikov, podľa ktorých by bol proces návratu k slovenskej korune pre našu ekonomiku krajiny “nákladný a bolestivý”. Návrat k pôvodnej mene zatiaľ nijaká z krajín eurozóny nevyskúšala, hoci sa takéto snahy občas objavujú vo viacerých štátoch.
Riaditeľ portfólia manažmentu z Across Private Investments Andrej Rajčány sa pre TASR vyjadril, že odchod z eurozóny by sprevádzalo výrazné oslabenie meny a spomalenie ekonomického rastu Slovenska. Náklady na vystúpenie z eurozóny by boli podľa analytikov vysoké aj preto, že dlhy voči inštitúciám v eurozóne by sa museli vyplatiť v eurách. „A keďže by sa nová mena s veľkou pravdepodobnosťou k euru oslabila, prinieslo by to prudký rast nákladov na obsluhu súkromného a verejného dlhu,“ myslí si analytik XTB Kamil Boros.
Podľa Stanislava Pánisa z J&T Banky proces odchodu z eurozóny by bol komplikovaný a sprevádzaný veľkými neistotami. Zároveň by vraj výrazne podkopal kredibilitu krajiny. Martina Vráblik Solčányiová z NBS zasa upozornila, že nie sú vytvorené nijaké mechanizmy, ako opustiť eurozónu. „Keďže zmluva o EÚ nepozná nijaký mechanizmus na odchod krajiny z eurozóny, akýkoľvek pokus o vystúpenie z nej by bol živelný a spojený s masívnou krízou na finančnom trhu,“ doplnila.
Marián Tkáč považuje tieto a podobné tvrdenia za absolútne nepodložené. “Pamätáte si ešte, čo tvrdili nepriatelia samostatného Slovenska po roku 1990?” reagoval pre portál napalete.sk Tkáč a pokračoval: “Minister zahraničného obchodu ČSFR Jozef Bakšay hrozil, že ak sa Slovensko oddelí od Česka, jeho mena bude trojnásobne slabšia. A podobných pochybovačných hlasov bolo viac. Napokon sa slovenská mena oddelila od federálnej v kurze 1:1 a jedinou ‘daňou’ bola desaťpercentná devalvácia slovenskej koruny k 10. júlu 1993, k čomu NBS pristúpila na odporúčanie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky – tí však trvali až na 30 percentách.”
Tkáč sa pozastavuje nad tým, prečo sa táto téma v médiách neustále otvára. ”Vari sa chystá Slovensko vystúpiť z eurozóny? A či to súvisí s sci-fi úvahami o obnove Československa bez pomlčky a s malým ’s’ v názve a nadväzne na to so ‘spoločnou menou, mimo eurozónu? Alebo nepriatelia slovenskej samostatnosti chcú aj takto podceňovať hospodársku kapacitu Slovenska? Pretože mena je naozaj ako plachá srnka, treba s ňou zaobchádzať obozretne,” zauvažoval bývalý viceguvernér NBS.
Ako dodal, experti majú pravdu iba v tom, že mechanizmy na návrat k pôvodnej mene nie sú vytvorené. Tie však neexistovali ani pri delení Česko-Slovenska, no vzhľadom na vzniknutú situáciu sa vytvorili. “Kríza spred desiatich rokov jasne ukázala, že Európska únia nie je optimálnou menovou oblasťou. Všetko je dnes možné a nedá vopred vyhlásiť, že sa niečo nedá. Jednostranný výstup z eurozóny, najmä v prípade Slovenska, je však pravdepodobne z oblasti sci-fi. Zatiaľ je zbytočné hovoriť o nákladoch, stratách a ziskoch. Keď taký čas príde, budú tieto otázky aktuálne,” uzavrel Marián Tkáč.
