Tradičné remeslá zrejme nezaniknú, aj keď o niektoré z nich nie je veľký záujem. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) pravidelne organizuje kurzy remesiel pre deti aj dospelých. Pre mnohých ľudí predstavujú koniček alebo relax. Prejavujú o ne veľký záujem napríklad IT-čkári, bankoví úradníci alebo účtovníci.
Z niektorých absolventov kurzov sa dokonca stali úspešní výrobcovia. Najväčší záujem je o hrnčiarsku výrobu. „Práve tomuto odboru sa však málokto chce venovať profesionálne, ľudia to vnímajú skôr ako hobby. Založenie hrnčiarskej dielne je totiž finančne náročné,“ vysvetlila Oľga Fratričová zo Školy remesiel ÚĽUV-u v Bratislave.
Obrodu zažíva paličkovaná čipka. Pred 20–30 rokmi bola takmer na ústupe, dnes je na Slovensku mnoho čipkárov i čipkárskych klubov. Remeslá, ktoré sú u nás na ústupe, sa ÚĽUV snaží oživiť: „Patrí k nim napríklad práca s rohovinou. Roh z hovädzieho dobytka sa ďalej spracúva a možno z neho vyrobiť hrebeň, gombík alebo soľničku.“
Mnohí ľudia v súčasnosti hľadajú návrat k prírode, preto sa Fratričová o budúcnosť remesiel neobáva. Sú však i také, ktoré sa vzhľadom na ich špecifické výrobné postupy nepodarí udržať: „Je to napríklad výroba košíkov z korienkov alebo tašiek zo šachora, pretože spôsob získania toho materiálu je veľmi náročný.“
Takmer do zabudnutia upadla aj modrotlač, čo je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Matej Rabada sa modrotlači venuje od roku 2013 profesionálne. Zohnať si recept na správne namiešanie farieb je podľa jeho slov len desať percent úspechu.
Každá časť výroby, od správneho namiešania správnych pomerov chemikálií a farbiva, až po samotnú zručnosť má svoje náročné špecifiká. Modrotlač bola v roku 2018 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
