Niekoľko kilometrov od brehov Líbye prebieha na mori tragikomické predstavenie. Každú chvíľu počúvame o obrovských akciách na záchranu migrantov pred utopením. V skutočnosti je však všetko trochu inak. Migranti oficiálne vyplávajú z Afriky do Talianska, aj keď sa tam nikdy nemôžu doplaviť. Na to im nestačí palivo. Majú ho však dosť na to, aby sa dostali na hranicu líbyjských teritoriálnych vôd. Tam už na nich čakajú záchrancovia, slúžiaci ako vodný taxík do Talianska. Bez nich by sa migranti utopili.
Často totiž vyplávajú na nafukovacích člnoch či dokonca deravých bárkach. Niekedy nemajú ani motor – pašeráci ich dotiahnu na hranicu medzinárodných vôd a odpoja. „Vezmeme vás na pol cesty a zvyšok pôjdete s Európanmi,“ vravia utečencom podľa správy vyšetrovacej komisie britského parlamentu. Súčasťou predstavenia je aj následná správa o zachránených migrantoch utekajúcich pred „vojnami a útlakom“.
Podľa rebríčka krajín zastúpených v tejto utečeneckej vlne odchádzajú pritom z Afriky predovšetkým ekonomickí migranti. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov zaraďuje z desiatich štátov do kategórie „vojny a útlaku“ bez výhrad len dva: Somálsko a Eritreu. Sudán tam patrí čiastočne, Mali a Nigéria sú také rozľahlé, že absolútna väčšina ľudí žije na území, kde je pokojná situácia – tam by mohli odísť obyvatelia z nepokojných oblastí a zostať tak vo svojej krajine.
Najviac ľudí uteká z Nigérie, Senegalu či Ghany, čo sú ekonomicky aj politicky najúspešnejšie africké krajiny. „To, že najviac sú zastúpení Nigérijčania, nesúvisí s Boko Haram. Na cestu treba mať peniaze, nie všetci ľudia sú teda zúfalci,“ vraví český veľvyslanec v Nigérii Pavel Mikeš. „Vedia, kam idú a prečo tam chcú ísť.“
