Trojmorie sa môže stať nástrojom presadzovania vplyvu USA v Európe

Iniciatíva Trojmorie, založená na spolupráci dvanástich krajín východnej a strednej Európy – Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska, Slovinska, Rakúska, Chorvátska, Rumunska a Bulharska, vznikla v roku 2016. Prvotným cieľom bola vzájomná pomoc a spolupráca členských štátov, prilákanie zahraničných investícií a ochrana svojich záujmov v EÚ.

Z ekonomického hľadiska ide predovšetkým o vytvorenie novej siete dopravných spojení medzi krajinami a diverzifikáciu dodávok energie. Dopravná infraštruktúra v regióne bola totiž postavená pozdĺž východo-západnej línie a prepojenie severu s juhom dodnes chýba.

Oživenie idey Pilsudského
V pozadí je však ešte jeden cieľ – a to vybudovanie tzv. sanitárneho koridoru na východe EÚ pod patronátom Spojených štátov amerických, ktorý by západnej Európe zabránil nadviazať úzke ekonomické väzby s Ruskom a Čínou.

Krajiny Trojmoria sa totiž tiahnu v súvislom páse od pobrežia Baltského mora po Čierne a Jadranské more, čo predstavuje akýsi nárazník na ceste z Ruska do Európy. Jedna z verzií o vzniku Trojmoria vraví, že ide o oživenie protiruského vojenského projektu poľského maršala Jozefa Pilsudského z 20. rokov minulého storočia.

Tento vojenský blok štátov od Baltského po Čierne a Jadranské more mal prerušiť väzby medzi Ruskom a Nemeckom.

Ďalšia verzia odkazuje na správu Atlantickej rady USA z roku 2014 o nerovnosti v európskom rozvoji, podľa ktorej ekonomiky bývalých socialistických krajín výrazne zaostávajú za západnou Európou. Táto myšlienka oslovila vtedajších prezidentov Chorvátska a Poľska, Kolindu Grabarovú-Kitarovičovú a Andrzeja Dudu, a v tom istom roku z ich iniciatívy vzniklo Trojmorie.

Aj Trojmorie je namierené, podobne ako projekt Pilsudského, najmä proti Rusku. Jeho hlavný cieľ v skutočnosti nie je ekonomický, ale vojensko-geopolitický: „konsolidácia“ vojenského potenciálu zúčastnených krajín.

Ďalšími cieľmi sú ich moderné prezbrojenie, zvýšenie počtu amerických vojenských základní, koordinácia spojeneckých armád v príprave na vojnu, premena územia okolo Ruska na epicentrum vojenského napätia a prevzatie časť úloh, ktoré plnili americké kontingenty v Nemecku a Afganistane.

To všetko malo podľa plánu viesť k obkľúčenia Ruska sanitárnym koridorom, čo by oslabilo a podkopalo jeho moc. Americký spravodajský expert George Friedman píše o Trojmorí ako o „poľskom bloku od poľských po turecké hranice“.

Nenaplnené očakávania
Iniciatíva však postupe stráca na význame. Nenaplnila totiž očakávania. Po aktívnom štarte v rokoch 2016 – 2018 sa tempo jej činnosti spomalilo a jej projekty sú dodnes z veľkej časti nerealizované. Ich prínos k ekonomickému rastu krajín regiónu je tak zanedbateľný.

Členské krajiny majú okrem toho príliš odlišné predstavy o fungovaní iniciatívy. Tretina z nich vníma projekt zväčša politicky, polovica podporuje predovšetkým hospodársky rozmer projektu. Rakúsko, Česko a Slovensko tvorí skôr skeptické krídlo Trojmoria. Poľsko sa pritom snaží vyvíjať tlak na partnerov, aby zmenili svoj prístup k iniciatíve z ekonomického na geopolitický.

Okrem toho účasť krajín na protiruskej a protičínskej politike prináša negatívne vyhliadky na ich hospodársky rozvoj. Iniciatíva začala od momentu svojho vzniku pracovať na prerušení alebo prudkom obmedzení energetických väzieb s Ruskom. Politické pozície jednotlivých štátov, najmä čo sa týka Moskvy, sú však rozdielne.

Hoci je oficiálnym ťahúňom projektu Poľsko, v skutočnosti ho riadia Spojené štáty. Je za tým ich snaha obmedziť vplyv Ruska a Číny a udržať si kontrolu nad globálnym obchodom. Zároveň chcú brzdiť rast nemeckého vplyvu v EÚ odklonom prepravných tokov z Nemecka. Pre Washington je Trojmorie dôležitým nástrojom na presadzovanie jeho záujmov v Európe.

Význam tohto regiónu pre americkú geopolitiku v EÚ vzrastá.

Pre USA bolo totiž ťažké ovplyvniť dianie v EÚ cez Berlín a Paríž. A tak sa americká politika vybrala inou cestou – začala pôsobiť cez Vyšehradskú štvorku a Trojmorie. Nezanedbateľný je aj fakt, že viaceré vlády v tomto regióne sa netaja svojou proamerickosťou. Stredná Európa by sa tak mala stať jedným z dôležitých nástrojov amerického vplyvu v Európe.

Protiruské baranidlo
Ani Varšava sa však nevzdáva a snaží sa využívať Trojmorie na presadzovanie vlastných záujmov na úkor ostatných krajín. USA to akceptujú, keďže rátajú s tým, že Poľsko bude ochotne hrať úlohu akéhosi protiruského „baranidla“. K dlhodobým poľským iniciatívam patrí napríklad podpora Ukrajiny, keďže ju vníma ako nárazníkový štát, ktorý Poľsko oddeľuje od Ruska.

Varšava istý čas presadzovala dokonca aj jej začlenenie do Trojmoria, a to aj napriek politickej nestabilite a deprimujúcemu stavu ukrajinskej infraštruktúry. Už aj partneri si všimli, že poľská strana pretláča rekonštrukciu Ukrajiny, čo je v rozpore s účelom inštitúcie.

V súčasnosti v dôsledku proamerickej línie Varšavy v iniciatíve zvyšní partneri označujú Trojmorie za nástroj cudzích mocností v strednej a východnej Európe. A nie sú ďaleko od pravdy. Trojmorie je pre USA prvkom zvyšovania bezpečnosti celého regiónu vo vlastnej réžii.

Podľa niektorých analytikov sa Washington budovaním špeciálneho vzťahu so strednou Európou snaží ovládnuť európsky aj obranný program, aby okrem iného zabránil vytvoreniu európskej obrannej štruktúry schopnej konkurovať NATO.

Iniciatíva by však mala v prvom rade presadzovať vlastné záujmy, čo nie je v súčasných podmienkach jednoduché. Problémom sú okrem iného financie.

Nízka cieľová suma jej investičného fondu vo výške päť miliárd eur totiž neumožňuje uskutočňovanie vysokonákladových infraštruktúrnych projektov. Mnohé krajiny preto odmietajú do fondu investovať. Fond by mal podľa nich slúžiť ako platforma na koordináciu a presadzovanie záujmov Trojmoria v rámci EÚ, najmä v budovaní infraštruktúry.

Vzhľadom na vedúcu úlohu Poľska je zároveň otázne, či vložený kapitál nebude zneužitý na projekty navrhované výlučne Varšavou. V neposlednom rade, nie všetky krajiny chcú vidieť na čele Trojmoria práve Poľsko, slepo presadzujúce záujmy Washingtonu.