Televízia Markíza zaradila do programu (zrejme k 20. výročiu začatia vysielania) bulvárny film Rytmus sídliskový sen, plný hrubých vulgarizmov, bez ktorých sa nezaobíde vari ani jedna zo skladieb slovenského rapera Patrika Vrbovského, známeho pod pseudonymom Rytmus.
Keďže poznáme zvyklosti tohto kanála, nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa tento film pripomínajúci reality šou nebol vysielal ako primetimeový program v čase 20.30 h, čo vyvolalo rozporuplné reakcie divákov. Markízu zrejme čaká mastná pokuta od Rady pre vysielanie a retransmisiu pre porušenie zákona o ochrane maloletých.
Plánovači programu vedeli čo robia, s nejakou pokutou rátajú dopredu, ako neraz v minulosti. Nejakých 60-tisíc vedenie Markízy nevyvedie z miery, veď reklama, ktorá sa viaže na tento dojímavý bulvárny gýč, vysielaný pre pubertálnych ctiteľov Rytmusa, určite vynesie viac.
Plačky Pavla Ruska
Dvadsať rokov postupne blednúcej slávy Markízy, ktorá sa hodnotí ako úspešný komerčný projekt, je podnetom na zamyslenie ako to vlastne vyzerá na Slovensku, na biednom televíznom trhu, kde je tento televízny kanál medzi slepými jednookým kráľom. O kontroverznom vzniku a mafiánskom boji o ovládnutie prvej komerčnej televízie na Slovensku sa popísali stohy papiera.
Bývalého zväzáckeho predsedu verejnoprávnej STV, neskôr majiteľa Markízy Pavla Ruska a jeho honosnú vilu poznalo celé Slovensko, ktoré bolo na nohách, keď šéf Gamatexu Marián Kočner s drsnými chlapíkmi v maskáčoch obsadil štúdio v Záhorskej Bystrici.
POLITICKÝ PREVRAT V PRIAMOM PRENOSE POD HESLOM „ZACHRÁŇME MARKÍZU“ OZVLÁŠTŇOVALI SLZY REDAKTORIEK A PREDVOLEBNÉ VOLANIA OHLÚPNUTÉHO DAVU: „MEČIAR CHCE UKRADNÚŤ MARKÍZU, POĎME JU BRÁNIŤ!“
Plačky Pavla Ruska, prirodzene, netušili, kde sa ich šéf skrýva pred veriteľom Kočnerom a nevedeli nič o pozadí celej akcie, v ktorej hrali úlohu fingované rozhodnutia súdu a boj o licenciu dvoch podnikavých bosov. Markíza však prežila iba s nevyjasneným politickým šrámom, americký spoluvlastník mediálnej spoločnosti CME napokon získal celý balík jej akcií a robil a robí personálne poriadky v tejto televízii až do dnešných dní.
Niektorí z personálu (riaditeľ Václav Mika, šéf programu Tibor Búza a i.), ktorých sa americká spoločnosť zbavila, našli útočisko vo verejnoprávnej RTVS a tu naďalej rozvíjajú svoje komerčné i politické aktivity v U.S. štýle.
Pravdou je, že Markíza ovplyvnila tvár slovenskej komerčnej i verejnoprávnej televízie. Zaviedla na Slovensku peoplemetre, fetiš sledovanosti, zbulvarizovala program, do spravodajstva vniesla povrchnosť a manipulačné techniky. Markíza svojím americkým know-how vytvorila návyk, že aj stupídny program zabalený v staniole je pre masového diváka príťažlivý.
Žalostná kópia živočíšneho sveta
Všetky ostatné televízne kanály sú v úsilí získať si diváka hollywoodskymi krvavými trhákmi a slaboduchými šou až na druhom a treťom mieste. Verejnoprávna televízia sa v komercionalizácii priblížila k Markíze za vedenia „topmanažéra“ Richarda Rybníčka, ktorý balíky americkej produkcie nakupoval vo veľkom a pôvodnú tvorbu z STV takmer nadobro vystrnadil.
Televízia v nenápadnom prostredí Záhorskej Bystrice vyrobila mýtus slovenských celebrít a populárnych hviezdičiek, ktorých sláva prevýšila aj zlatý vek slovenského divadelníctva. Šokujúce formáty Big Brother, Farma, Ostrov a ďalšie divočiny triedy reality šou pobláznili divákov a stali sa predmetom konkurenčného boja slovenských televíznych kanálov.
Čím odvážnejšie nápady, čím hrubší slovník, čím vulgárnejšie stvárnenie! Umelecký zážitok, alebo aspoň nejaká myšlienka či program na akom sa dalo zasmiať kedysi na Silvestra – to je dnes zabudnutá, nemoderná zábava.
CIEĽOM „MODERNEJ ZÁBAVY“ JE ŠOKOVAŤ, OHÚRIŤ, REHOTAŤ SA NA SPUSTENÝCH NOHAVICIACH A NOHAVIČKÁCH! A NEMYSLIEŤ NA ZAJTRAJŠOK.
Osobitnou témou markizáckeho spravodajského štýlu je vymývanie mozgov, vyvolávanie skutočných aj fingovaných škandálov a politické manipulácie. V Markíze vyrobili prezidenta Rudolfa Schustera, ministra Pavla Ruska, politické strany na jedno použitie – SOP aj ANO a tu sa vyprofilovali z moderátorov politici a poslanci väčšinou pravicového a protislovenského razenia.
Obraz našej mediálnej sféry, v ktorej televízny kanál Markíza hral prím, je žalostnou kópiou živočíšneho sveta, o akom sa nám, divákom textilnej revolúcie ani nesnívalo. Jedni krútia krkmi po lepších válovoch, druhí z plných válovov číhajú na ďalšie žrádlo, kupujú si hmotné statky aj ľudí ako dobytok. Stádo pri stupídnych obrazovkách bľačí blahom a poctivosť vychádza na psí tridsiatok.
