S korupciou Ukrajina bojuje už niekoľko rokov. Zatiaľ sa však zdá, že jej snahy nie sú veľmi úspešné. Takmer polovica obyvateľstva podľa prieskumov verejnej mienky nevidí nijaký progres. Až 37 percent Ukrajincov si dokonca myslí, že sa situácia v tejto oblasti zhoršila.
Veľavravný je aj rebríček medzinárodnej siete poradenských spoločností Ernst & Young, poskytujúcej audítorské, daňové a poradenské služby. Tá v apríli 2017 zaradila Kyjev na prvé miesto rebríčka najskorumpovanejších krajín sveta.
Dôvera k súdnictvu sa v krajine v poslednom období pohybuje na úrovni od 5 do 16 percent. Nedávno prenikli na verejnosť informácie, že práve sudcovia sú najväčšou prekážkou boja proti korupcii. Ukrajinský ústavný súd totiž postupne ruší balík protikorupčných zákonov, prijatých pod tlakom Západu, najmä v rokoch 2014 – 2015.
Podľa nedávneho rozhodnutia ústavného súdu je napríklad protiústavné, aby úradníci, politici či sudcovia niesli trestnú zodpovednosť za nepodanie daňového alebo majetkového priznania, prípadne za nepravdivé údaje v nich.
Národná agentúra na boj proti korupcii mala doteraz prístup k štátnym registrom, čo jej umožňovalo kontrolovať daňové priznania politikov, ale napríklad aj štátnych zamestnancov. Ak sa niekto pokúsil zatajiť majetok nielen na Ukrajine, ale aj v zahraničí, prípadne ak nevedel uviesť legálny pôvod majetku, mohla zároveň začať trestné stíhanie.
Ústavný súd však všetky tieto možnosti zrušil. Orgány činné v trestnom konaní po novom nemôžu pátrať po nelegálnych aktívach v zahraničí a prišli aj o možnosť požiadať o medzinárodnú právnu pomoc.
Pritom v čase prijatia tohto rozhodnutia malo viacero sudcov aj politikov problémy súvisiace práve s daňovými priznaniami. Pochopiteľne, poslanci rozhodnutie ústavného súdu privítali. Majetkové priznania predstavovali z ich pohľadu neprijateľný zásah do súkromia.
V rokoch 2014 až 2015 prijala Ukrajina množstvo protikorupčných zákonov. Vyvíjala na ňu tlak predovšetkým Európska únia, ale aj Medzinárodný menový fond. Ten bojom proti korupcii podmieňoval poskytovanie štedrých pôžičiek. Práve transparentnosť príjmov politikov pri moci bola kľúčovou požiadavkou Západu nielen pri prideľovaní finančnej pomoci, ale aj pri zavádzaní bezvízového režimu pre Ukrajincov.