Ukrajinský parlament schválil jazykový zákon kritizovaný proruskou opozíciou, ktorý potvrdzuje ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk. Oznámila to agentúra Unian. Prezident Petro Porošenko sľúbil, že zákon podpíše ešte pred nástupom novozvolenej hlavy štátu Volodymyra Zelenského do funkcie. V jednokomorovom parlamente so 450 kreslami zákon pri treťom, záverečnom čítaní podporilo 278 poslancov.
Jazykový zákon, ktorý znalosť ukrajinčiny ukladá každému občanovi krajiny, prerokúva kyjevský parlament od vlaňajšieho októbra. Plynule ovládať ukrajinčinu musia úradné osoby, napríklad poslanci, diplomati, sudcovia, učitelia alebo lekári štátnych zdravotníckych zariadení.
Povinné je používanie ukrajinčiny v armáde, polícii a súdoch, rovnako ako na školách všetkých stupňov. Všetky verejné oznámenia, teda vyhlášky, značky, vývesky či nápisy musia byť v ukrajinčine.
Zákon stanovuje, že médiá publikujú texty v ukrajinčine, možná je aj viacjazyčná verzia, ale jedným z jazykov musí byť ukrajinčina. Jazykové nariadenie sa nevzťahuje na cirkevné obrady a na bežnú komunikáciu medzi ľuďmi. Prehrešky sa majú trestať pokutou, za opovrhovanie alebo ponižovanie jazyka je prípustné aj väzenie. Zákon zriaďuje funkciu splnomocnenca pre ochranu štátneho jazyka menovaného vládou.
Prejednávanie jednotlivých paragrafov vyvolalo v parlamente búrlivé diskusie, podľa kyjevských médií poslanci prerokovali cez 2500 dodatkov. Dnešné hlasovanie bolo emotívne, poslancom premietli film, v ktorom k prijatiu zákona vyzývali spisovatelia, básnici, vedci, herci a duchovní.
Podporiť zákon prišiel pravoslávny patriarcha Filaret alebo bývalý prozápadný prezident Viktor Juščenko. Niektorí poslanci sa na schôdzu dostavili v ukrajinských krojoch, vonku na demonštrácii podporili návrh zákona národne orientovaní aktivisti.
Opozícia a ruskojazyčné ukrajinské spolky označujú zákon za diskriminačný. Norma vyvoláva protesty a námietky i v zahraničí. Rusko si sťažovalo u európskych organizácií, protesty Moskva poslala dokonca aj do sídla Európskej únie a NATO.
Spor sa rozhorel aj medzi Kyjevom a Budapešťou, poškodená novým zákonom sa cíti maďarská menšina, ku ktorej sa v Zakarpatsku hlási zhruba 150-tisíc ľudí. Ich predáci sa sťažujú na jazykovú a kultúrnu diskrimináciu zo strany ukrajinských úradov.
Mnoho Ukrajincov bežne ovláda obidva najpoužívanejšie jazyky, hovoria ukrajinsky i rusky. Ruštinu na Ukrajine označuje za svoj rodný jazyk asi tretina populácie, okrem iného aj nový prezident Zelenskyj.
Okolo 70 percent ukrajinských médií používa ruský jazyk. Podľa niektorých komentárov je zákon odrazom rusko-ukrajinského konfliktu na východe krajiny, ale aj napätých vzťahov medzi ukrajinskými úradmi a maďarskou menšinou v Zakarpatskej oblasti.
