Ukrajina sa pokúša urýchliť svoj vstup do Severoatlantickej aliancie. Najnovšie sa na členstve v NATO zhodli poslanci parlamentu prijatím zákona, ktorý tento cieľ stanovuje ako prioritu štátnej politiky. Frakcia Opozičný blok o tejto otázke odmietla hlasovať.
Nový zákon mení vágnu formuláciu o spolupráci krajiny s alianciou na jednoznačný zámer – „spoluprácu s cieľom získania členstva“. Najvyššia rada prijala v marci rezolúciu, ktorou sa obrátila na americký Kongres so žiadosťou o značné prehĺbenie partnerstva oboch krajín v oblasti bezpečnosti.
Ukrajinský parlament vtedy Kongres požiadal, aby Ukrajine udelil štatút hlavného spojenca mimo aliancie. Spojené štáty ho poskytli Austrálii, Novému Zélandu i Japonsku, ale napríklad aj krajinám ohrozeným vojnovým konfliktom ako Južná Kórea, Afganistan či Izrael.
Ukrajina nadviazala vzťahy s NATO krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Stala sa prvou z krajín Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa zapojili do programu Partnerstvo za mier. Neskôr vtedajší ukrajinský prezident Leonid Kučma oficiálne oznámil, že Ukrajina má záujem o členstvo v NATO.
Intenzívny dialóg s alianciou začal Kyjev viesť za prezidenta Viktora Juščenka, ale k akčnému plánu sa nepripojila. Po tom, ako sa funkcie hlavy štátu ujal Viktor Janukovyč, Ukrajina 1. júla 2010 vyhlásila mimoblokový status. Za Petra Porošenka sa situácia zmenila. Ukrajinský prezident už avizoval, že nový zákon podpíše.
Vo februári pritom sľúbil, že o členstve rozhodnú občania v referende. Záujem o vstup do aliancie má medzi obyvateľstvom dlhodobo klesajúcu tendenciu. Prívržencov členstva možno nájsť zväčša na západe krajiny, východ je v tejto otázke naladený pomerne negatívne.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa však nedávno vyjadril, že bez ohľadu na to, že sa Ukrajina vzdala svojho mimoblokového štatútu, členom aliancie sa v blízkom čase nestane. Hoci NATO podporuje Kyjev pri pragmatických vojenských projektoch, o termíne jeho možného členstva takticky mlčí.
