Vo veku 95 rokov o 9:34 h v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne zomrel emeritný pápež Benedikt XVI. Svoj úrad viedol od smrti pápeža Jána Pavla II. v roku 2005 do 28. februára 2013, keď všetkých prekvapil a dobrovoľne rezignoval – oficiálne pre zlý zdravotný stav. Nahradil ho terajší pápež František.
Od mladosti inklinoval k duchovnému povolaniu, ktorému zostal verný po celý život. „So zármutkom vám oznamujeme, že emeritný pápež Benedikt XVI. dnes zomrel. Ďalšie informácie budú poskytnuté čo najskôr,“ uviedol Vatikán v písomnom vyhlásení.
Pápež Benedikt XVI. (rodený Joseph Aloisius Ratzinger) sa narodil 16. apríla 1927 v nemeckej obci Marktl am Inn v Nemecku ako tretie a najmladšie dieťa v rodine policajta Josepha Ratzingera. Vyrastal v hlboko veriacej katolíckej rodine. Aj jeho starší brat sa stal kňazom a sestra Maria Ratzingerová viedla katolícky chrámový spevácky zbor Regensburger Domspatzen.
Rodičia pápeža Benedikta XVI. odmietali nacizmus, čo viedlo k viacerým prejavom utláčania a šikany namierených na rodinu. Podobné postoje zastával aj mladý Jozef Ratzinger a po povinnom vstupe do nacistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend sa odmietal zúčastňovať na ich stretnutiach.
V roku 1943 ho spolu so spolužiakmi povolali ako pomocníkov do nemeckej protivzdušnej obrany a neskôr do armády. V máji 1945 dezertoval, dostal sa do amerického zajatia, z ktorého ho prepustili na konci vojny.
Po absolvovaní štúdia teológie a filozofie v bohosloveckom seminári svätého Michala vo Freisingu a na Univerzite Ludwiga-Maximiliána v Mníchove bol 29. júna 1951 vysvätený za kňaza mníchovsko-freisinských arcibiskupom a kardinálom Michaelom von Faulhaberom. Po vysvätení pôsobil ako výpomocný kňaz vo farnosti v München-Moosach a ako kaplán vo farnosti München-Bogenhausen.
V päťdesiatych rokoch získal doktorát, následne sa habilitoval a v roku 1958 sa stal profesorom dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V ďalších rokoch pôsobil ako profesor na viacerých nemeckých univerzitách, medzi iným v Tübingene a Regensburgu.
Ako medzinárodne uznávaný odborník na fundamentálnu teológiu a dogmatiku bol prizvaný ako expert na rokovania II. vatikánskeho koncilu (1962 – 1965). V marci 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a o tri dni nato sa uskutočnila jeho biskupská vysviacka. Už o pár mesiacov neskôr na to ho v júni 1977 pápež Pavol VI. menoval za kardinála.
V roku 1981 po naliehaní pápeža Jána Pavla II. Ratzinger rezignoval na funkciu mníhovsko-freizinského arcibiskupa, aby sa stal prefektom Kongregácie pre náuku viery, najvýznamnejšieho dikastéria rímskej kúrie.
Pápež Ján Pavol II. ho neskôr v roku 1993 povýšil na kardinála-biskupa suburbikárskej diecézy Velletri-Segni a v roku 1998 ho zvolili za vicedekana kolégia kardinálov. O štyri roky neskôr sa dokonca stal dekanom tohto kolégia a kardninálom-biskupom ostijským.
Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery mal Jozef Ratzinger zásadný podiel na vypracovaní nového Katechizmu katolíckej cirkvi, ako aj pri formulovaní vieroučných stanovísk katolíckej cirkvi. Popri tom sa naďalej venoval aj vedeckej práci a napísal okrem iného aj monumentálne trojzväzkové dielo o osobe a posolstve Ježiša Krista.
V roku 2005 vo veku 78 rokov bol po smrti pápeža Jána Pavla II. zvolený za pápeža, keď už vo štvrtom hlasovacom skrutíniu získal 100 z celkového počtu 115 hlasov kardinálov-voliteľov. Benedikt XVI. bol 265. pápežom v poradí.
Bol prvým nemeckým pápežom od roku 1523, a tiež prvým pápežom od roku 1294, ktorý dobrovoľne odstúpil z postu. Zároveň bol najstarším zvoleným pápežom od pápeža Klementa XII. (zvolený v roku 1730).
Viaceré hlavy štátov Ratzigerovo zvolenie ocenili a privítali. Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil, že verí, že aj nový pápež Benedikt XVI. bude pre celý svet morálnou autoritou, ktorá sa bude zasadzovať za šírenie myšlienok kresťanstva, ekumenickej spolupráce a demokratických hodnôt.
V roku 2013 bolo na 11. februára vo Vatikáne zvolané kardinálske konzistórium, na ktorom mali byť predstavení blahoslavení, ktorí majú byť svätorečení. Pápež Benedikt XVI. však všetkých prekvapil, keď v latinskom prejave kardinálom oznámil, že po dlhom uvažovaní sa rozhodol vzdať svojho úradu.
Ako hlavný dôvod uviedol, že vzhľadom na svoj vek už nemá dosť síl. Vo vyhlásení určil za okamih ukončenia svojej služby 28. február 2013 o ôsmej večer. Na jeho miesto zvolili pápeža Františka, ktorý vykonáva svoj úrad doteraz. Ten v stredu 28. decembra 2022 požiadal verejnosť, aby sa modlila za emeritného pápeža Benedikta XVI., pretože sa mu zhoršil zdravotný stav.
Podľa informácie riaditeľa Tlačového úradu Svätej stolice Mattea Bruniho sa Benedikt XVI. ešte 29. decembra popoludní napriek zhoršenému zdravotnému stavu zúčastnil na slávení svätej omše vo svojej izbe v kláštore Mater Ecclesiae.
