Päťdesiat rokov po prvom pristátí človeka na Mesiaci z 20. júla 1969 (amerického času) si Američania na mnohých miestach po celej krajine pripomenuli túto historickú udalosť. Úspech misie Apollo 11 vyzdvihol aj viceprezident Mike Pence počas návštevy Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, informovala agentúra DPA.
„Mesiac bol voľbou, americkou voľbou,“ povedal Pence. „A na jednu krátku chvíľu boli všetci ľudia na svete skutočne spojení,“ vyhlásil. Potvrdil tiež plány USA na novú misiu nazvanú Artemis, v rámci ktorej by do roku 2024 mali ľudia znova pristáť na Mesiaci. „Ďalší muž a prvá žena na Mesiaci budú americkí astronauti… Na mesačnom povrchu strávime týždne a mesiace, nie dni a hodiny. Tentoraz ideme na Mesiac, aby sme tam zostali,“ ohlásil.
Vo Washingtone počas týždňa pred výročím premietali fotografie a videonahrávky z misie Apollo 11 na Washingtonov pamätník, takmer 170 metrov vysoký obelisk v centre múzejnej štvrte hlavného mesta. Aj za tropických teplôt to každý večer prilákalo tisíce návštevníkov. Neďaleké Národné múzeum letectva a kozmonautiky Smithsonovho inštitútu zorganizovalo tiež trojdňový festival.
Nadšenci pre vesmírne lety okrem toho v sobotu o 16:17 h miestneho času (21.17 h SELČ) pripomenuli moment, keď lunárny model Eagle s Neilom Armstrongom a Buzzom Aldrinom na palube v roku 1969 dosadol na Mesiac. Približne o šesť hodín neskôr obaja ako prví ľudia vstúpili na jeho povrch.
Ešte v piatok americký prezident Donald Trump privítal v Bielom dome dvoch žijúcich členov posádky vesmírnej lode Apollo 11. Sobotňajšie jubileum je „veľkým dňom“ pre Spojené štáty, povedal Trump na stretnutí s Michaelom Collinsom (88) a Buzzom Aldrinom (89) v Oválnej pracovni.
Biely dom medzitým vydal vyhlásenie oznamujúce, že je „odhodlaný znova nastoliť dominantné a vedúce postavenie našej krajiny vo vesmíre v najbližších storočiach“, píše agentúra AFP s tým, že exprezidenti George H. W. Bush a jeho syn George W. Bush dali podobné prísľuby, finančné obmedzenia však ich predstavy zmarili. Budúcnosť projektu Artemis preto závisí od ochoty Kongresu podstatne zvýšiť rozpočet NASA – a možno od výsledku prezidentských volieb v roku 2020.
Pristátie Američanov na Mesiaci býva od sedemdesiatych rokov minulého storočia pravidelne spochybňované. Charles K. Johnson, prezident spoločnosti International Flat Earth Research Society napríklad vyslovil tvrdenie, že pristátia boli sfalšované v hollywoodskych filmových štúdiách, pričom scenár napísal sci-fi autor Arthur Charles Clarke.
Prvá kniha, ktorá sa venovala tejto téme, bola kniha Billa Kaysinga pod názvom We Never Went to the Moon: America’s Thirty Billion Dollar Swindle (Nikdy sme neboli na Mesiaci: Americký tridsať-miliardový podvod) vydaná v roku 1974, dva roky po skončení programu letov ľudí na Mesiac.
NASA tvrdenia tohto typu označuje za konšpiračné teórie a argumentuje, že na programe letov na Mesiac bolo zapojených až 400-tisíc ľudí, pričom keby išlo o podvod, prit takomto počte zainteresovaných by to už dávno vyšlo najavo.
Misia Apollo 11 – pristátie na Mesiaci:
