Európska únia sa po vypuknutí Majdanu postavila do roly ochrancu a spojenca Kyjeva, čoho dôkazom mala byť okrem politickej podpory aj rozsiahla finančná pomoc Ukrajine či rozhodnutie o reverznom toku plynu, na ktorom sa podieľalo aj Slovensko. Z úst mnohých európskych predstaviteľov neraz zazneli slová o tom, že Ukrajina je pre starý kontinent dôležitým partnerom – okrem iného aj vo sfére tranzitu ropy a plynu.
Napriek spomenutým dotáciám vládne v krajine finančný chaos a peniaze z EÚ sa strácajú v čiernych dierach korupcie. Výsledkom je ekonomika pred kolapsom a zastaranosť a opotrebovanosť tranzitných ropných a plynárenských zariadení.
Kyjev deklaruje, že nemá na ich údržbu a opravy prostriedky, pričom podľa ekonómov ide skutočne o astronomické sumy. Týka sa to predovšetkým zariadení zabezpečujúcich distribúciu plynu, keďže práve plyn je pre Európu v rámci energetiky komoditou číslo jeden a EÚ sama priznáva, že ruský plyn je základom energetickej bezpečnosti únie.
Keď napriek finančnej pomoci necháva Ukrajina svoje plynové zariadenia chátrať, nie je to pre Európu dobrý signál a sama si tak dáva nálepku nedôveryhodného ekonomického partnera. Navyše sa vystavuje nebezpečenstvu havárií týchto zariadení, ktoré sú s pribúdajúcimi rokmi čoraz reálnejšie.
Možné problémy s tranzitom plynu pre nedostatočné investíce do systému prepravy pripustila aj samotná Ukrajina. K stabilite európskeho trhu s plynom neprispievajú ani ekonomicko-politické konflikty, ktoré Ukrajina vyvoláva smerom k Rusku v súvislosti s distribúciou plynu – za posledné roky ich bolo niekoľko.
Túto situáciu využívajú Spojené štáty americké a snažia sa EÚ nanútiť bridlicový plyn, ktorý ťažia na svojom území. Ten je však oproti ruskému plynu neúmerne drahší, pretože v sebe zahŕňa aj náklady na skvapalňovanie a prepravu tankermi cez Atlantický oceán. Jasnú úlohu hrá v tomto zámere aj geopolitika – po odstavení EÚ od ruského plynu by sa stala ekonomicky závislou od USA.
Potvrdzujú to aj slová eknóma a prognostika Slovenskej akadémie vied Petra Staněka: “Keď si odmyslíme, že ťažba bridlicového plynu je v samotných USA ekologickým a bezpečnostným problémom najmä z hľadiska seizmicity územia, treba si uvedomiť, že takýto plyn je podstatne drahší ako ruský. Nielen pre jeho cenu, ale aj z dôvodu súvisiacich investícií, napríklad do početnej flotily tankerov a nákladov na vybudovanie terminálov na príjem bridlicového plynu v prístavoch.
Po prípadnom zastavení ruských dodávok by sa Európa stala absolútne energeticky závislá od Spojených štátov, pričom nie je isté, či by americké dodávky úplne pokryli európsky dopyt. Sprievodnou realitou by bolo geopolitické pripútanie únie k USA. Ukrajina sa tak aj z energetického hľadiska stáva trvalým jablkom sváru na hraniciach EÚ.”
Ukazuje sa však, že Američania v boji o európsky plynový trh prehrávajú. Dodávky skvapalneného bridlicového plynu zatiaľ prinášajú americkým vývozcom straty a podľa analytikov bude táto situácia v nasledujúcich rokoch pokračovať. Podľa spoločnosti Vygon Consulting, za rok 2016 a prvý polrok minulého roka z Mexického zálivu prepravilo 140 tankerov s celkovou kapacitou 9 miliónov ton (12,3 miliardy kubických metrov skvapalneného bridlicového plynu), čo zodpovedá 3,5 percentám svetového obchodu s plynom.
Hlavnými nákupcami amerického plynu boli Latinská Amerika a Ázia – predstavovali 70 percent predaja. Európa sa pre vývozcov ukázala ako najmenej zaujímavý trhom trh: odobrala iba 1,6 miliardy kubických metrov. Oproti tomu napríklad iba v januári a máji minulého roka ruská spoločnosť Gazprom exportovala do zahraničia 81,2 miliárd kubických metrov plynu. Aby sa vývoz amerického plynu stal výnosným, ceny plynu by museli vzrásť o približne 30 percent v porovnaní so súčasnou úrovňou.
