Veliteľ iránskych elitných jednotiek Kuds Kásem Solejmání, ktorého zabil americký nálet na letisku v irackom Bagdade, bol vplyvným generálom. Od roku 1998 velil elitným iránskym jednotkám Kuds, dozeral na iránsky jadrový program a bol považovaný za architekta iránskej vojenskej stratégie.
Bývalý dôstojník CIA v Iraku John Maguire o ňom vlani povedal, že „Solejmání je najmocnejším veliteľom Blízkeho východu súčasnosti“. V prieskume z roku 2018 mu dôverovalo 83 percent opýtaných, umiestnil sa aj pred prezidentom Hasanom Rúháním či ministrom zahraničia Mohammadom Džavádom Zarífom.
Solejmání patril ku konzervatívnej časti iránskeho vedenia, ktoré odmieta spoluprácu so Západom, neželá si zlepšenie vzťahov s USA a trvá na zničení Izraela. Pre sýrsky režim Bašára Asada bol kľúčovým mužom, výrazne sa angažoval aj v Iraku. Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí ho raz označil za „žijúceho mučeníka revolúcie“.
Solejmání, o ktorého smrti sa v minulosti niekoľkokrát špekulovalo, bol považovaný za architekta súčasnej iránskej vojenskej stratégie, takzvaných zástupných vojen (proxy wars). Namiesto priameho angažovania sa vo vojenských konfliktoch Irán využíva spriatelené milície na presadzovanie vlastných záujmov.
Pod vedením Solejmáního sa stali jednotky Kuds „osou šíitskeho odporu“, do ktorých pôsobnosti patrí aj kontrola libanonského Hizballáhu, proiránskych milícií v Sýrii, Iraku alebo Jemene a ich vplyv zasahuje aj do Afganistanu a Pakistanu. Zabitý generál vyše 20 rokov velil jednotkám Kuds. Ide o špeciálne jednotky iránskych revolučných gárd (vlani v apríli ich USA zaradili na zoznam teroristických organizácií), existujúcich súbežne popri regulárnej armáde.
Aj vďaka Solejmánímu dokázali tieto jednotky získať obrovský ekonomický vplyv. K ich impériu, ktoré v Iráne zamestnáva desiatky tisíc ľudí, patria popri stavebných firmách a telekomunikačných spoločnostiach aj médiá.
Solejmání si udržiaval značný vplyv najmä v susednom Iraku, kde sa po páde Saddáma Husajna a vojne dostali k moci tiež miestni šíiti. Údajne sa infiltroval do teroristického Islamského štátu, angažoval sa v referende o nezávislosti Kurdistanu a mal vplyv na tvorbu vlád v Bagdade.
Zasadil sa aj o obrat vojny v Sýrii. V júli 2015 viedol tajnú iránsku delegáciu, ktorú prijal v Kremli ruský prezident Vladimir Putin. Solejmání vtedy položil na stôl mapu Sýrie s aktuálnou vojnovou situáciou a povedal Rusom: „Ak nezasiahnete, Asad sa už neudrží a padne.“
Sám Solejmání chodieval do Sýrie na bojisko pravidelne, ale ani Irán nedokázal sýrskych povstalcov zastaviť. Putina sa mu však podarilo presvedčiť a 30. septembra 2015 vzlietli prvé ruské bombardéry nad Sýriou a situácia sa postupne začala obracať. Moskva a Teherán spoločne Asadov režim zachránili.
Keď americká a britská armáda v roku 2003 vstúpili do Iraku, Solejmání začal organizovať iracké šíitske milície proti nim. Začal sa tým americko-iránsky zápas o vplyv nad Irakom. Solejmání bol potom v roku 2006 zaradený na americký zoznam teroristov. Bol to údajne tichý muž, ktorý vraj nikdy nezvýšil hlas. V mladosti sa venoval karate. Bol ženatý a mal štyri deti.
