Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) usporiadala svoj prvý summit o tradičnej medicíne, ktorý sa koná v rámci stretnutia ministrov zdravotníctva skupiny G20 v indickom meste Gándhínagar. WHO sa podľa vyjadrení jej predstaviteľov snaží zhromaždiť dôkazy a dáta, ktoré by umožnili bezpečné používanie liečebných postupov tradičnej medicíny.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom príhovore pripustil, že tradičná medicína by mohla preklenúť „medzery v prístupe“ k zdravotnej starostlivosti. Upozornil však, že je nutné, aby sa používala „vhodne, efektívne a predovšetkým na základe najnovších spoľahlivých vedeckých dôkazov“.
„Vedecký pokrok v tradičnej medicíne musí spĺňať rovnako prísne normy ako všetky ostatné oblasti zdravotníckych štúdií,“ uviedol vo vyhlásení John Reeder, riaditeľ špeciálneho programu WHO pre výskum a odbornú prípravu v oblasti tropických chorôb.
WHO v mediálnych materiáloch k samitu konštatuje, že tradičná medicína je pre milióny ľudí na celom svete prvou voľbou v prípade ochorenia. Organizácia preto zdôraznila, že diskusie o nej musia spojiť politikov a akademikov s cieľom dosiahnuť „politický záväzok a opatrenia založené na dôkazoch“.
Na štúdium týchto „holistickejších a kontextových prístupov“ bude potrebná nová metodológia, upozornil Reeder. Laureát Nobelovej ceny a predseda Vedeckej rady WHO Harold Varmus vo svojom príspevku k delegátom konferencie pripomenul, že v situácii, keď sú tradičné lieky bežne používané, je dôležité pochopiť, aké zložky v nich sú a prečo v niektorých prípadoch fungujú.
Za rovnako dôležité však označil aj potrebu „pochopiť a identifikovať, ktoré tradičné lieky nefungujú“.WHO definuje tradičnú medicínu ako vedomosti, zručnosti a postupy používané na udržanie zdravia a prevenciu, diagnostiku a liečbu fyzických a duševných chorôb.
Tradičná medicína má po celom svete veľa prívržencov, ale aj odporcov, ktorí jej vyčítajú nedostatok vedeckého kreditu a dôkazov o jej účinnosti. „Prirodzené nie vždy znamená bezpečné a stáročia používania nie sú zárukou účinnosti, preto sa musia použiť vedecké metódy a postupy, aby sa poskytli potrebné rigorózne dôkazy,“ uviedla WHO.
Mnoho tradičných spôsobov liečby nemá podľa WHO nijakú vedeckú hodnotu a ochrancovia prírody tvrdia, že toto odvetvie dokonca vedie k nekontrolovateľnému obchodu s ohrozenými zvieratami vrátane tigrov, nosorožcov a šupinavcov.
Zo 194 členských krajín WHO 170 uviedlo, že od roku 2018 používa tradičnú alebo doplnkovú liečbu. Iba 124 z nich má však zákony alebo nariadenia na reguláciu používania bylín a polovica z nich má v tejto oblasti národnú zdravotnú politiku.
Samit, ktorý sa má stať pravidelným podujatím, nasleduje po minuloročnom otvorení Centra tradičnej medicíny WHO, ktoré vzniklo v meste Džámnagar v indickom štáte Gudžarát, kde sa nachádza aj Gándhínagar.
