Produkcia plynu a ďalších tunajších energetických zdrojov v Európskej únii neustále klesá. V súčasnosti budovaný plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2), vedúci dnom Baltského mora, túto otázku rieši a preto nie je hrozbou pre európske krajiny.
Ešte minulý rok to pre britský denník The Financial Times uviedol šéf PR odboru projektu Nord Stream 2 Ulrich Lissek, reagujúc tak na tvrdenia kritikov plynovodu, že starý kontinent sa stane energeticky závislým na Rusku.
Lissek tiež poukázal na prognózy, že zatiaľ čo sa pomenuté zdroje vyčerpávajú, spotreba energií v strednodobom horizonte zostane na súčasnej vysokej úrovni. Preto je dovoz plynu jediným východiskom uspokojenia energetických potrieb EÚ.
Nord Stream 2 ako v poradí druhý projekt podmorského plynovodu z Ruska do Nemecka, ktorý zdvojnásobí ročnú prepravnú kapacitu dovážaného zemného plynu z 55 miliárd na 110 miliárd kubických metrov, by sa preto mal logicky stať súčasťou komplexného riešenia nedostatku vlastných energetických zdrojov únie.
“Nord Stream 2 nie je náhradou za inú dodávateľskú trasu. V každom prípade trh musí sám rozhodnúť, ktorá z možností, ktoré sú k dispozícii na dovoz ruského plynu do EÚ, je výhodnejšia.
Je však nespochybniteľné, že Nord Stream 2 bude po dokončení najkratšou, najkonkurencieschopnejšou a ekologickejšou dopravnou cestou na európske trhy,” zdôraznil Lissek a dodal, že projekt so sebou prináša aj ďalšie plusy: vytvorenie nových pracovných miest v Európe a nové investície do rozvoja siete dodávateľov.
Ekonomická výhodnosť, bezpečnosť a použitie najmodernejších technológií pri realizácii Nord Streamu 2 sú nespochybniteľné. Jediný problém, na ktorý projekt naráža, je jeho politizácia spojená s mediálnou antipropagandou.
“Vietor fúka” zo Spojených štátov: americká ekonomika je v mínuse a jedným z opatrení na jej oživenie majú byť snahy presadiť dovoz skvapalneného bridlicového plynu, ktorý sa ťaží na území USA, do Európy. Nord Stream 2 je zjavnou prekážkou týchto snáh.
To je aj hlavný dôvod útokov tento na rusko-európsky projekt, ktorý je podľa odborníkov obojstranne výhodný a lacnejší ako skvapalnený plyn. Ekonóm a prognostik Slovenskej akadémie vied Peter Staněk okrem toho konštatuje, že bridlicový plyn by nebol iba podstatne drahší, ale v Európe nie je na jeho dodávanie pripravená ani technologická základňa, do výstavby ktorej by sa museli investovať ďalšie miliardy eur.
USA chcú odstaviť EÚ od ruského plynu (Peter Staněk):
Cieľom USA je podľa Staněka dosiahnuť absolútnu závislosť EÚ na ich bridlicovom plyne, ktorý by sa do európskych prístavov privážal cez oceán na špeciálnych tankeroch. Spojené štáty dokonca plánujú stať sa hlavným hráčom v celosvetovej energetickej aréne.
Vo svetle týchto faktov sa odhaľuje účelovosť amerických sankcií prioritne namierených proti palivovému a energetickému sektoru Ruskej federácie. Ako upozornil Ulrich Lissek, zástancovia protiruských sankcií otvorene priznávajú, že reštriktívne opatrenia majú byť spôsobom, ako sa zbaviť silného komerčného konkurenta v Európe. Lissek nazval sankcie “útokom na európske záujmy“.
Podľa neho sa sankcie presadzujú prostredníctvom politického zastrašovania viacerých európskych krajín. Potvrdzuje to aj informácia z nemenovaného diplomatického zdroja v Bruseli, že Spojené štáty sa snažia vplývať na rozhodovacie procesy vnútri EÚ v súvislosti s uskutočňovaním projektu Nord Stream 2.
Do politického ťaženia proti pynovodu sa zapájajú aj niektorí európski politici vrátane slovenského prezidenta Andreja Kisku. Ten sa pri viacerých príležitostiach vyjadril v neprospech Nord Streamu 2, poukazujúc na jeho údajnú nevýhodnosť či dokonca zbytočnosť. Sú to už na pohľad iracionálne tvrdenia.
„Nord Stream 2 sa v nijakom prípade nemal stavať,“ povedal Kiska na samite prezidentov V4. Pokračoval, že nemôžeme byť energeticky závislí od jednej krajiny, preto nerozumie projektu, ktorý by ešte zvýšil závislosť od ruského plynu.
Na oficiálnej návšteve Ukrajiny Kiska zasa vyhlásil, že SR zohrávajú dôležitú úlohu v preprave zemného plynu a nový podmorský plynovod obchádzajúci naše územie môže ohroziť fungovanie súčasných sietí a doterajšie prepravné kapacity.
To, že slovenská hlava štátu výrokmi tohto typu presadzuje cudzie politické ciele, dokazujú viacerí špecialisti na energetickú problematiku, ktorí jeho tvrdenia vyvracajú. Jedným z nich je Rastislav Ňukovič, riaditeľ spoločnosti Eustream, ktorá viac ako 40 rokov prevádzkuje prepravné siete zemného plynu na Slovensku.
Na otázku, či môže Nord Stream 2 negatívne ovplyvniť našu pozíciu v distribúcii plynu, Ňukovič odpovedal: “Treba si uvedomiť, že plyn, ktorý cez Slovensko prepravujeme v smere z Ukrajiny, pokračuje prevažne do Rakúska a odtiaľ ďalej na juh. Keď sa dokončí Nord Stream 2, časť plynu sa presmeruje priamo do Nemecka, no odtiaľ sa cez Česko zasa dostane k nám, aby mohol pokračovať ďalej do Rakúska a Talianska. Preto pre nás Nord Stream nepredstavuje nijaký problém”.
