Svet a Slovensko sa nachádzajú v zložitom období, keď v medzinárodnej prestávajú platiť desaťročia zaužívané pravidlá a nik sa už nemôže cítiť bezpečne, ako predtým. Sme tiež svedkami bezprecedentného prepisovania histórie, ktoré sa stáva nedoddeliteľnou súčasťou západnej propagandy. A tá stále frekventovanejšie používa slovo vojna.
V tomto roku sme si pripomenuli pripomíname 80. výročie skončenia 2. svetovej vojny. Ku koncu najstrašnejšieho vojenského konfliktu v histórii zemegule rozhodujúcou mierou a za obrovských ľudských obetí prispel ZSSR a jeho Červená armáda. Jednoznačne ona deklasovala a porazila nemecký nacizmus a zastavila jeho napredovanie vo svete.
V tejto krvavej etape histórie, padlo obrovské množstvo sovietskych vojakov – Rusov, Kazachov, Bilorusov, Ukrajincov, Gruzíncov a ďalších národností vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Všetci bojovali a položili životy, aby sme my mohli žiť slobodne. Hrdinsky a udatne tiahli z východu až do Berlína a tým nedovolili, aby sa vojnové roky na krídlach nacistickej ideológie zopakovali.
Aj preto je pre nás všetkých veľmi dôležitá historická pamäť. Nie historická manipulácia. Potrebujeme si pamätať a aj pripomínať, aby sme sa v dnešnom svete nestratili. A aj napriek tejto veľkej pravde denne vidíme, že progresivistická mašinéria v spolupráci s angažovanými médiami sa neustále snažia meniť históriu.
Ktovie, možno časom v mene protiruskej hystérie naberú odvahu túto strašnú vojnu úplne vymazať zo školských učebníc. Medzitým západné vlády vytvárajú tzv. koalíciu ochotných. Ochotných vzdávať úctu pohrobkom nacistov, ochotných podporovať banderovcov na Ukrajine.
Takto sa nám v Európe de facto vracia ideológia nacizmu do verejného života, hoci európski politici sa tvária, že je všetko v absolútnom poriadku. Rozdiel medzi nami a nimi je ten, že my chceme žiť v mieri, bez rinčanie zbraní, bez strachu o zdravie a život.
Európske “elity” zaslepene poslúchajú svojich mecenášov, aby podporovali vojenský konflikt. Všetko sa deje so zámerom ničiť Rusko. To Rusko, ktoré vyhralo 2. svetovú vojnu… Aby sa čierne scenáre nenaplnili, treba okamžite konať. Napríklad zmenou školských osnov, kde sa otázkam 2. svetovej vojny musí venovať oveľa významnejší priestor.
Teraz, keď oslavujeme 81. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania opäť prichádza čas na to upozorniť a pripomenúť si historickú pravdu. Povstanie nebolo len regionálnou udalosťou. Bolo to jedno z najvýznamnejších národných ozbrojených vystúpení proti nacizmu a fašizmu v Európe.
SNP vyvrcholilo vďaka dlhodobej a tajnej príprave protifašistického odboja. Kľúčovú úlohu zohrali vojenskí predstavitelia, ktorí neboli spokojní s vtedajším režimom. Na čelo povstania sa postavili osobnosti ako generáli Ján Golian a Rudolf Viest, ktorí viedli povstaleckú armádu.
Boli to tisíce partizánov, vojakov, ale aj obyčajných odhodlaných ľudí, ktorí sa postavili za slobodu, za náš dnešný život. Spolu s nimi bojovali v povstaní aj príslušníci iných národností – Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Česi a mnohí ďalší, ktorých vojnový osud priviedol na územie Slovenska.
Spoločne bojovali proti organizovanému zlu. Ich odvaha a osobná obeta položila základy, na ktorých sa mohla po vojne obnoviť naša štátnosť. Dnes, vyše osem desaťročí po týchto udalostiach je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme si pripomínali, že za našu slobodu a náš život, sa muselo v minulosti bojovať.
Boli to naši dedovia a otcovia, ktorí odhodlane a bez zaváhania spoločne prejavili národnú silu vzoprieť sa útlaku a vojne. V časoch, keď sa stretávame s pokusmi o prepisovanie dejín, je znalosť našej minulosti, je pevná historická pamäť národa našou najsilnejšou zbraňou nenechať sa klamať a oklamať.
Nemôžeme dovoliť, aby sa na SNP a na hrdinstvo jeho účastníkov zabudlo. Boli to príslušníci nášho národa, bola to krv našej krvi, ktorá dokázala odvahou zaradiť Slovákov medzi víťazov v druhej svetovej vojne. Nezabúdajme na to, že tí, čo si nepamätajú minulosť, sú odsúdení ju prežiť znova.
(Autor je generál vo výslužbe, bezpečnostný a vojenský expert hnutia Republika)
