Zástancovia a odporcovia zákazu nosiť odev zahaľujúci tvár vrátane islamských závojov ako nikáb či burka sa v Dánsku slovne napádajú, pričom príslušný zákon začal platiť len pred pár dňami. Marcus Knuth z vládnej liberálnej strany Venstre vyhlásil, že oblečenie, ktoré nosia niektoré konzervatívne moslimky, je „silne utláčateľské a tyranské“.
Naopak, Sasha Andersenová z aktivistickej skupiny „Stranícki rebeli“ plánuje demonštráciu proti „diskriminačnému“ opatreniu namierenému proti menšine. Demonštrácie plánujú tiež zoskupenia podporujúce zákaz.
Dánski zákonodarcovia schválil zákon o zákaze v máji. Do parlamentu ho predložila stredopravá vládna koalícia, ktorá je známa sprísňovaním azylových a prisťahovaleckých predpisov. Dánsko v roku 2016 prijalo takisto zákon požadujúci, aby noví žiadatelia o azyl odovzdali cennosti ako šperky a zlato, ktorými pomôžu platiť za pobyt v krajine.
Podobné zákazy platia aj v ďalších európskych krajinách. Vlády ich obhajujú tým, že nie sú zacielené na nijaké konkrétne náboženstvo a nezakazujú šatky na hlavu, turbany ani tradičné okrúhle židovské čiapočky (kipy čiže jarmulky). Opatrenie známe ako „zákaz buriek“ je zväčša vnímané tak, že je namierené proti nikábom (zahaľujúcim tvár okrem očí) a burkám. Tieto závoje zakrývajúce tvár nosí v Dánsku len málo moslimiek, napísala tlačová agentúra AP.
Zákon povoľuje ľuďom zakrývať si tvár, keď to má „zreteľný účel“, napríklad keď vládne chladné počasie alebo keď treba dodržať iné zákonné požiadavky, ako je používanie cyklistických prílb vyplývajúce z dánskych dopravných predpisov.
Pri prvom porušení zákazu hrozí osobe pokuta 1000 dánskych korún (134 eur). Opakované porušenie zákona môže byť potrestané pokutou do výšky 10 000 korún (1342 eur) alebo väzením do šiestich mesiacov. Každý, kto použitím sily alebo vyhrážkami núti osobu nosiť oblečenie zakrývajúce tvár, môže byť pokutovaný alebo poslaný za mreže až na dva roky.
