Úvod Z DOMOVA V priemernej mzde nás predbehli Poliaci aj Rumuni

V priemernej mzde nás predbehli Poliaci aj Rumuni

261
Foto: archív

Slovensko kleslo v rebríčku výšky priemernej ročnej mzdy upravenej na ekvivalent plného úväzku na 24. miesto v EÚ a na vyššie priečky sa už dostalo aj Poľsko či Rumunsko. Analytici a zamestnávatelia vidia problém najmä v zlom podnikateľskom prostredí, slabej konkurencieschopnosti ekonomiky a odlive mozgov do zahraničia, štát sa usiluje priemernú mzdu zvýšiť rastom minimálnej mzdy.

Krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali, nás v súčasnosti predbehli. „A to nie je len štatistická nepríjemnosť, ale aj signál, že sa mení naša ekonomická pozícia aj naša schopnosť prilákať talent, udržať produktivitu a ďalej dynamicky rásť,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Okrem toho, že náš ekonomický model založený aj na nízkych mzdách naráža na svoje limity, Slovensko sa stáva menej atraktívnou krajinou v konkurencii o talenty a kvalifikovanú pracovnú silu. Pre mnohých uchádzačov z krajín mimo EÚ je podľa analytika finančne výhodnejšie pracovať v Poľsku, Rumunsku či Česku, ktoré nás v rebríčku predbehli.

Analytik Iness Róbert Chovanculiak dodal, že v období rokov 2010 – 2013, keď bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, tvorili mzdy 36 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

O viac než dekádu neskôr, keď je nezamestnanosť na rekordne nízkych úrovniach, tvoria mzdy 44 percent HDP. Týmto však podľa Chovanculiaka Slovensko vyčerpalo veľkú časť prerozdeľovacieho potenciálu rastu miezd a zamestnávatelia už nemajú priveľa priestoru na zvyšovanie platov.

„Nedá sa preto očakávať, že mzdy na Slovensku budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Ostáva už len jedna cesta – zväčšovať koláč. To znamená zvyšovať produktivitu práce – bez toho môžeme zabudnúť na dobiehanie západu,“ pripomenul analytik.

Na rast ekonomiky podľa neho potrebujeme vrstvu extrémne bohatých ľudí, schopných investovať veľké zdroje, na tých sa však často u nás pozeráme cez prsty a automaticky ich značkujeme ako „oligarchov“, ale aj vrstvu extrémne talentovaných a aktívnych ľudí, schopných vymyslieť inovácie – tí však často odchádzajú do zahraničia.