Prieskum DEKK Inštitútu sa zameral na to, ako dnes Slováci vnímajú obdobie socializmu. Podľa jeho výsledkov si až 58 percent ľudí na Slovensku myslí, že život pred novembrom 1989 bol lepší než dnes. Opačný názor má 33 percent respondentov.
Nostalgia Slovákov má podľa analytikov viacero príčin. výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč za tým vidí rozmach industrializácie: „Obyvatelia mnohých obcí Slovenska sa dostali napríklad ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia.“ Čierno-biele vysvetľovanie či nálepkovanie podľa neho zvyšuje spoločenské napätie.
„Očakávania od demokratického režimu po nežnej revolúcii boli veľké. Po vzniku samostatného Slovenska sme však podcenili budovanie národnej a občianskej identity. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že hoci máme štát a jeho inštitúcie, chýba nám spoločná identita, ktorá by spojila ľudí naprieč názorovými skupinami. Bez tohto tmelu je spoločnosť oveľa zraniteľnejšia a chýbajú nám spoločná identita a ciele, ktoré by tvorili prirodzenú brzdu polarizácii,“ dodáva Pavol Kosnáč.
DEKK Inštitút rozdelil ľudí vnímajúcich socializmus pozitívne na tri skupiny. Prvú predstavujú tí, ktorí síce materiálne či finančne prosperujú, no majú pocit osamelosti a neistoty z budúcnosti. Druhú skupinu predstavuje najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac, vysvetľuje jeden z výskumníkov inštitútu. Tretiu skupinu predstavujú tí, ktorých povolania stratili svoju prestíž, ako napríklad učitelia, ale aj robotníci.
