Už približne desaťročie sme svedkami presadzovania hmyzu ako potravy budúcnosti. V poslednom čase sa táto snaha zintenzívnila najmä v krajinách Európskej únie. Zástancovia hmyzu v našom jedálnom lístku ho považujú za lacný a udržateľný zdroj potravy a nutrične nabitú superpotravinu. Veľká časť vedcov má opačný názor.
Chlieb zo svrčkovej múky sa na českom trhu predáva už od roku 2018 – ako prvý reťazec ho začal ponúkať Penny Market. Chlieb vyrába Hradecká pekárna, dodávateľom múky je Sens. Jedno balenie chleba za 49,90 českých korún a obsahuje takmer dvesto sušených a rozdrvených cvrčkov.
V roku 2016 začali Daniel Vach a Radek Hušek produkovať proteín zo svrčkov. Pod značkou Sens ponúkajú proteínové tyčinky, krekry, cestoviny, múku či šejky, ktorých hlavnou zložkou je hmyz. Tím stojaci za startupom Sens momentálne prevádzkuje najväčšiu svrčkovú farmu na svete, nachádzajúcu sa v Thajsku. Spočiatku zásobovali predovšetkým nemecký trh.
Od Reflex Capitalu, Presto Venturesu a UP21 dostali 48 miliónov českých korún. Ide o najväčšiu investíciu, akú český start-up zameraný na jedlo kedy dostal. “Sens čelí dvom hlavným prekážkam, ktoré stoja v ceste proteínu zo svrčkov k širokej verejnosti.
Prvý problém je v tom, že západný svet zatiaľ nie je zvyknutý jesť hmyz a druhý problém je vyššia cena. Pre predstavu, 100 gramov múky z cvrčkov stojí takmer 6 eur, cena proteínovej tyčinky sa pohybuje okolo 2,29 eur,” povedal v jednom z rozhovorov Radek Hušek.Podľa nariadenia Európskej únie je hmyz od roku 2018 považovaný za potravinu nového typu.
EÚ vedie a pravidelne aktualizuje zoznam nových potravín. Sú v ňom zaradené aj tieto druhy hmyzu – sušené larvy, mrazené, sušené a práškové formy lariev Tenebrio molitor – múčiara obyčajného (múčne červy), mrazené, sušené a práškové formy druhu Locusta migratoria – koníka sťahovavého (saranča) a šváby Blattodea.
Od januára 2023 pridala komisia na zoznam aj ďalšie dva druhy hmyzu – larvy Potemníka stajňového – Alphitobius diaperinus a Acheta domesticus – svrčka domového a jeho mrazených, sušených a práškových foriem. Sú určené na predaj ako snack, alebo ako zložka potravín potravinárskych výrobkov. Ďalších osem žiadostí o pripustenie ďalších druhov hmyzu úrady únie skúmajú.
Pravdepodobne najznámejším príkladom je červené farbivo E120 (karmín) vyrábané z vysušených tiel červca nopálového (košelina). Nájdete ho v takmer každej do červena sfarbenej sladkosti, napríklad v jogurtoch, v kyslých Trolli, M&M’s Crispy, jahodovom šejku Müllermilch alebo ovocných žuvačkách Mentos.
V detských čokoládových cukríkoch Ferrero, čokoláde Milka, či žuvačkách Mentos sa nachádza látka E904 alebo šelak. Ten sa získava z výlučkov samičky červca lakového, ktorý sa vyskytuje v lesoch v Indii a Thajsku. Hmyzu sa nevyhnú ani vegetariáni a vegáni, nachádza sa totiž v niektorých náhradách mäsa, napríklad v sójovom rezni.
Vedecká štúdia o nebezpečenstve hmyzu z roku 2019 s názvom „Parazitologické hodnotenie jedlého hmyzu a jeho úloha pri prenose parazitárnych ochorení na ľudí a zvieratá“ skúmala úlohu zvierat pri prenose parazitov. Jej autorom je Henning Rosenbusch.
Výsledky sú znepokojujúce. „Experimentálny materiál zahŕňal vzorky živého hmyzu z 300 fariem pre domácnosť a obchodov so zvieratami, vrátane 75 fariem s múčnymi červami, 75 fariem na domáce svrčky, 75 fariem madagaskarských švábov a 75 fariem pre kobylky sťahovavé.
Parazity boli detekované v 244 (81,33 percenta) z 300 skúmaných hmyzích fariem. V 206 (68,67 percenta) prípadov boli nájdené parazity patogénne iba pre hmyz; v 106 (35,33 percenta) prípadoch boli parazity potenciálne parazitickí na zvieratách a v 91 prípadoch (30,33 percenta) boli parazity potenciálne patogénne pre človeka.“
Zo záverov vedeckej štúdie vyplýva, že “jedlý hmyz je pre ľudí a zvieratá podceňovaným rezervoárom parazitov a môže byť nezanedbateľným epidemiologickým faktorom pri prenose rôznych druhov bakteriálnych ochorení”.
