Pri slávení Veľkej noci na Slovensku v súčasnosti nie sú najdôležitejšie náboženské a duchovné prvky, ale spoločenský kontakt a rodinné stretnutia. Aj tieto poznatky prináša v pripravovanej štúdii etnologička Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Médiá o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Vo svojej práci sa etnologička opiera o výsledky online prieskumu, ktorý uskutočnila v apríli 2020, teda v období prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 poznačenej prísnymi opatreniami a obmedzením pohybu obyvateľstva.
V roku 2020 pandémia zásadným spôsobom zmenila charakter veľkonočných sviatkov, prežívanie voľných dní obyvatelia Slovenska museli prispôsobiť uzavretému priestoru svojich obydlí. Zdravotné ohrozenie a sociálna izolácia im znemožnili dodržať napríklad zvyky navštevovať vzdialených príbuzných, prežívať spoločne sviatočné chvíle a prijímať hostí.
Pandemické podmienky u jednotlivcov posilnili využívanie veľkonočného pracovného voľna na aktivity nesúvisiace s tradíciou sviatku, napríklad pobyt a športovanie v prírode, úpravy a prestavby obydlia, práce v záhrade.
„V rodinách vznikali nové individuálne spôsoby osláv, tradičné pondelkové obchôdzky spojené so šibačkou či polievaním žien a dievčat vystriedalo sledovanie televízie, čítanie či hranie spoločenských hier. Niektorí ľudia tento čas využili aj na prácu či štúdium,“ povedala Popelková. Poukázala tiež na to, že sa nakupovalo menej potravín a čokoládových sladkostí.
Etnologička a odborníčka na sviatky a tradície poukazuje aj na rozmanitosť spôsobov, ktorými sa ľudia počas Veľkej noci v roku 2020 spájali. Dôležitú úlohu v tomto období zohrali moderné technológie.
„Digitálna komunikácia priniesla nové podoby veľkonočných zvykov, napríklad virtuálne šibanie a oblievanie starých mám ich vnukmi alebo posielanie obrázkov detských kresieb a ručných prác elektronickou poštou namiesto veľkonočných vinšov.
Technika síce umožnila videorozhovory na diaľku a sprostredkovala reakcie blízkych, no nedokázala nahradiť osobný kontakt s blízkymi, spoločné prípravy a oslavy v skupinách príbuzných alebo priateľov. Prežívanie sviatku tak oslabovali chýbajúce dotyky a objatia,“ zdôraznila vedkyňa.
Novinkou v náboženskej praxi sviatkov bola možnosť zúčastňovať sa na online prenosoch náboženských rituálov. Kresťania ju zapracovali do priebehu sviatočných dní, uvítali aj ušetrenie času obvykle prežitého cestovaním do kostola.
„Respondenti priznávali počas prenosov veľkonočných obradov prázdnotu a osamelosť. Bez kontaktu s komunitou sa cítili sami, dokonca mali pocit, akoby Veľká noc ani nebola. Dôvodom je skutočnosť, že náboženské komunitné vzťahy mnohí ľudia vnímajú rovnako ako vzťahy založené na rodinných zväzkoch a sviatok vítajú ako príležitosť na živý spoločenský kontakt,“ dodala.
