Slávenie Veľkej noci malo pre našich predkov veľký význam. Hoci je to kresťanský sviatok, zachovali sa prvky súvisiace s predkresťanským obdobím. Špeciálne rituály týchto najväčších staroslovanských pohanských sviatkov mali odohnať zimu, choroby, hlad, smrť a zároveň prilákať teplo a leto. Po prijatí kresťanstva sa zvyky menili, pribudlo šibanie a polievanie, kedysi nezlučiteľne spojené s veľkonočnými sviatkami.
Slobodný muž zobral mladý vŕbový prútik naliaty miazgou a dotkol sa ním nôh, rúk a zadku ženy, čo jej malo zaručiť zdravie, vitalitu a plodnosť. Na východe sa viac polievalo. Tečúcej vode sa totiž pripisovala silná očistná funkcia, verilo sa, že zmyje aj kožné defekty. Keď boli dievčatá na Veľkú noc poliate, verili, že im to zabezpečí krásne husté vlasy a čistú hebkú pleť. Vzťah k týmto tradíciám je však v súčasnosti čoraz negatívnejší.
Šibačka je pre mnohé dievčatá nepríjemná a bolestivá, rovnako je to aj s polievaním a nie všade sa tieto zvyky prijímajú s pozitívnym ohlasom. Väčšina chlapcov totiž šibe len pre peniaze. Pritom výslužku dostávali mládenci aj za dávnejších čias, a to vajíčka, kraslice, ktoré zdobili slobodné dievčatá. Ak sa dievčaťu nejaký chlapec páčil, napísala mu na kraslicu veršík, písanku, a tá bola len preňho. Ak s tým súhlasil, o pár týždňom jej postavil máj a bola ruka v rukáve.
„Dnes tomu vôbec nerozumieme, nevieme, prečo sa šibe, polieva, aký zmysel majú kraslice. Zvyky sa menia na bezduché šľahanie a polievanie, za ktoré sa platí peniazmi, sladkosťami, alkoholom. Sviatky sme si pokrivili a je to naša chyba. Do toho prichádza ešte ďalší element.
Najmä v mestách sa úplne upúšťa od šibania a polievania a tieto naše tradičné zvyky nahrádza hľadanie veľkonočných vajíčok či zajacov, neslovenský zvyk pochádzajúci zo západnej Európy, zo štátov, ktoré nepoznajú šibanie,“ tvrdí etnologička Katarína Nádaská. To, či zvyky našich predkov prežijú alebo nie, záleží len na nás.
