Verejný dlh v Nemecku dosiahol vlani viac než 2,5 bilióna eur, čo predstavuje historické maximum. Uviedol to v utorok nemecký štatistický úrad Destatis, ktorého údaje zverejnila agentúra DPA.
Nemecký verejný dlh dosiahol podľa Destatisu vlani rekordných zhruba 2,51 bilióna eur. Na obyvateľa to predstavuje vyše 30.062 eur, čo v porovnaní s rokom 2023 znamená zvýšenie o 669 eur. Podľa hovorcu Destatisu dlh Nemecka rastie nepretržite od roku 2020.
Nemecký dlh, ktorý zahrnuje dlh spolkovej vlády, spolkových štátov, miest a obcí a systém sociálneho zabezpečenia, sa oproti koncu roka 2023 zvýšil o 2,6 %. Rast zaznamenal Destatis prakticky na každej úrovni, pričom najvýraznejšie vzrástol z pohľadu obcí a miest a s nimi spojených asociácií. Na tejto úrovni dosiahol zhruba 170 miliárd eur, čo oproti roku 2023 predstavuje rast o 10,3 %. V tejto oblasti vzrástol dlh už piaty rok po sebe.
V rámci jednotlivých spolkových štátov najvyšší dlh obcí a miest na obyvateľa vykázal najľudnatejší nemecký štát Severné Porýnie-Vestfálsko. Nasledovali ho Hesensko a Sársko. Naopak, najnižší dlh z pohľadu obcí a miest zaznamenali Brandenbursko, Durínsko a Sasko na východe Nemecka.
Dlh spolkovej vlády sa zvýšil o 2,1 % na takmer 1,73 bilióna eur. Aj v prípade 16 spolkových štátov vzrástol o 2,1 %, a to na 607 miliárd eur. V prípade spolkových štátov je to prvý rast dlhu od roku 2021.
Najvyšší dlh na obyvateľa zaznamenali mestské štáty Brémy, Hamburg a Berlín. Štatistický úrad však upozorňuje, že mestské štáty zároveň plnia úlohu samostatných miest. Bez započítania mestských štátov najvyššiu úroveň dlhu vykázalo Sársko, za ním nasledovalo Šlezvicko-Holštajnsko. Najnižší zaznamenali Bavorsko a Sasko.
Nakoniec, dlh v rámci systému sociálneho zabezpečenia dosiahol približne desať miliónov eur. Oproti roku 2023 tak vzrástol o 73,9 %.
