Moskva patrila dlhé roky k spoľahlivým obchodným partnerom Západu. Krátko po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu sa však v európskych krajinách rozprúdila debata o tom, ako sa čo najrýchlejšie zbaviť ruského plynu. Sabotáž na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 ukázala, že krajiny na takýto krok neboli celkom pripravené.
Na plynovodoch v Baltskom mori vo výhradných vodách Dánska a Švédska zaznamenali 26. septembra mohutné výbuchy. Tie spôsobili na oboch potrubiach vážne poškodenie a niekoľko dní z nich v obrovských bublinách unikal zemný plyn.
Vyšetrovania sa ujali dánske a švédske úrady, pričom o výbuchoch sa takmer okamžite začalo hovoriť ako o sabotáži, čo potvrdili aj prvé výsledky vyšetrovania. Moskva obviňuje z výbuchov západné krajiny, Ukrajina a niektoré západné krajiny pripisujú zodpovednosť, naopak, Rusku.
„Je to hotové“
Tvrdenia, že za zničením potrubí môže byť Rusko, sa mnohým nezdajú byť veľmi pravdepodobné. Čo by bránilo Moskve jednoducho otočiť kohútikom a dodávky plynu zastaviť? Český bezpečnostný analytik Jan Schneider považuje tieto obvinenia len za „prekonšpirované teórie“.
V tejto súvislosti podotkol, že škodu na svojom vlastnom majetku si majiteľ zvyčajne spôsobuje iba z jedného dôvodu, a to, ak chce spáchať poistný podvod. Rusko by tým však nič nedosiahlo, keďže prípadné poistné plnenie by bolo zmrazené z dôvodu sankcií.
Oveľa pravdepodobnejšie je, že za výbuchmi stojí Západ. Podozrenia padajú predovšetkým na Spojené štáty, ktoré mohli na ich uskutočnenie využiť aj „cudzie ruky“. Podozrivé však je aj Spojené kráľovstvo či Poľsko, pričom vylúčiť nemožno ani ich spoločnú vinu.
Americký prezident Joe Biden už 11. februára povedal, že ak ruské jednotky a tanky prekročia hranice s Ukrajinou, bude to znamenať koniec plynovodu Nord Stream 2. Na otázku novinárky, ako presne sa to stane, odpovedal len: „Sľubujem vám, že to zvládneme.“ Jeho slová by mohli predznačovať výbuchy plynovodov Nord Stream 1 a 2.
Bývalý poľský minister zahraničia, súčasný europoslanec Radek Sikorski na sociálnej sieti Twitter hneď na druhý deň po sabotáži napísal: „Ďakujem, USA“, čo pôsobí ako poďakovanie za škody spôsobené na ruskom plynovode. Za zmienku stojí aj britská stopa: na internet unikli informácie o hacknutom telefóne Liz Trussovej a najmä o textovej správe „je to hotové“.
Tú podľa tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa ešte ako britská premiérka poslala americkému ministrovi zahraničných vecí Blinkenovi po poškodení plynovodov. Hoci tieto informácie neboli nikdy oficiálne potvrdené – a sotva aj niekedy budú – podľa Patruševa to jednoznačne potvrdzuje účasť britského námorníctva na týchto útokoch.
Firma SpaceKnow, vyhodnocujÚCA satelitné snímky pomocou umelej inteligencie, tvrdí, že BLÍZKO Nord StreamU 2 sa pred výbuchom pohybovali dve záhadné PLAVIDLÁ.
Boli dlhé zhruba sto metrov a mali vypnutý identifikačný systém AIS. Ten je pritom pri väčších lodiach povinný, pretože vysiela informácie o ich polohe, smere plavby a rýchlosti, čo pomáha zabrániť zrážkam plavidiel.
Lode sa pritom pár dní pred výbuchmi pohybovali vo vzdialenosti len niekoľko kilometrov od plynovodu. Vypnuté radary podľa firmy SpaceKnow znamenali, že sa snažili informácie o svojom pohybe utajiť.
Miniponorky a podvodné drony
Za kľúčové možno podľa Schneidera považovať námorné cvičenie BALTOPS 22, ktoré prebiehalo pod vedením americkej 6. flotily Task Force 68 okolo 10. júna 2022 pri pobreží Bornholmu, práve v oblasti neskôr poškodených plynovodov. Účastníci boli z Naval Information Warfare Center Pacific, Naval Undersea Warfare Center Newport a Mine Warfare Readiness and Effectiveness Measuring.
Oficiálnym cieľom cvičenia bol výskum a nácvik používania nových technológií pri hľadaní, odchytávaní a likvidácii námorných mín podvodnými dronmi.
Podľa webu Seapower tak cvičenie BALTOPS 22 poskytlo jedinečnú príležitosť na použitie týchto dronov v reálnoch prostredí. Ako uvádza analytik Schneider, článok dopĺňa fotografia poručíka Chrisa Bianchiho, ako pripravuje falošné výbušniny na tréningovú akciu na móle počas cvičenia BALTOPS 22.
Podľa Schneidera sa nedá vylúčiť, že výbušniny boli k plynovodom umiestnené dlhší čas pred ich aktiváciou na diaľku. Poškodené miesta sa okrem toho nachádzajú pri dánskom ostrove Bornholm v plytkých vodách. Tie boli podľa expertov desiatky rokov starostlivo strážené z dôvodu výskytu sovietskych ponoriek a intenzívne monitorované sú aj v súčasnosti.
Okrem toho poškodiť dva plynovody na morskom dne nezvládne podľa expertov hocikto. Najschodnejší spôsob predstavuje podľa nich využitie miniponoriek, ktoré vypustia podvodné drony, schopné umiestniť výbušniny.
Ich odhadované množstvo je v prípade druhej explózie podľa nórskeho seizmologického ústavu NORSAR približne 700 kilogramov, čo vylučuje akciu na vlastnú päsť. Vynikajúco by to však zvládla práve armáda.
Aj známy americký profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs je presvedčený o „ruke Západu“: „Existuje značný nepriamy dôkaz, že zničenie Nord Streamu je americkou operáciou, možno aj s inými krajinami NATO.“
„Existuje veľa správ o tom, že americké lietadlá preleteli cez oblasť plynovodu krátko pred výbuchom. Tieto tvrdenia nemôžem nezávisle overiť, ale sú rozšírené,“ hovorí profesor. „Existuje len málo krajín, ak vôbec nejaké sú okrem USA, ktoré majú schopnosť a motiváciu vyhodiť plynovod do vzduchu.
USA majú tiež skúsenosti s ničením infraštruktúry iných krajín vrátane sovietskeho ropovodu v 80. rokoch,“ zdôvodňuje Sachs. Poškodenie plynovodov by neprospelo Rusku, ktoré podľa Sachsa a ďalších expertov nemá racionálny dôvod na jeho zničenie.
Ekonomické dôvody
K pochybovačom o západnej verzii sa pridal i docent na Inštitúte ruských a eurázijských štúdií na Univerzite v Uppsale Gregory Simons. Podľa neho k tomu prispieva aj načasovanie sabotáže: „Výbuchy nastali, keď Nemecko hovorilo o zmiernení svojho postoja k ruským sankciám výmenou za plyn.“
Myslí si, že zničenie plynovodu nie je v záujme Nemecka, pretože v najväčšej európskej ekonomike rastie nespokojnosť verejnosti s nedostatkom energí a blížiacou sa zimou. Upozornil aj na skutočnosť, že k výbuchom prišlo v dánskych a švédskych výsostných vodách a nie bližšie k Rusku, čo znamená, že pre Moskvu by to bolo riskantnejšie uskutočniť.
Pripomína aj skutočnosť, že Rusi by mohli „len stopnúť plyn“, ak by chceli potrestať Západ. Ku kritikom západnej verzie udalostí sa pridal aj Tucker Carlson. Podľa neho nie je vôbec ťažké pochopiť, prečo by USA vyhovovalo poškodenie potrubia: nechceli, aby Európa získala Nord Stream, pretože by tak bola závislejšia od ruského plynu.
Útok na Nord Stream 1 a 2 mal tak podľa všetkého politicko-ekonomické dôvody – definitívne zastaviť tok ruského plynu do Európy, najmä do Nemecka. To by zasadilo úder Rusku, no najmä Európe.
ťažiť z tejto situáce bude predovšetkým Washington, ktorý bude profitovať po ekonomickej stránke.
Pritom hospodárstvo Nemecka celé desaťročia záviselo od stabilných dodávok lacných ruských surovín. Dnes je tam situácia kritická. Za vlády Angely Merkelovej bola práve Moskva hlavným dodávateľom plynu.
Ruský plyn bol lacnejší ako LNG z iných častí sveta a podľa Merkelovej bolo Rusko dokonca aj počas studenej vojny spoľahlivým dodávateľom. Jej vláda podporila stavbu plynovodu Nord Stream 2 napriek silnému odporu krajín strednej a východnej Európy a Spojených štátov.
Kremeľ označil obvinenia, že sabotuje plynovod, za hlúpe a absurdné. Dmitrij Peskov dodal, že výbuchy predstavujú pre Rusko veľký problém, keďže oba plynovody boli vtedy naplnené plynom, ktorého hodnota bola dosť vysoká.
Z riadenia a koordinácie sabotáže Moskva obvinila Spojené kráľovstvo, konkrétne britských vojenských špecialistov. Plynovody pritom Dmitrij Peskov označil za nie ruskú, ale dôležitú medzinárodnú energetickú infraštruktúru.
Podľa Moskvy sa na príprave a vykonaní sabotáže podieľali britskí vojaci z rovnakej jednotky, ktorá cvičila ukrajinských vojakov pred útokom bezpilotnými lietadlami na ruskú Čiernomorskú flotilu v Sevastopole.
Spojené štáty od začiatku vnímali plynovod Nord Stream ako rozšírenie ruského vplyvu na Európu cez Nemecko. V roku 2014 vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová otvorene vyhlásila, že sa Washington snaží znížiť závislosť Európy od ruských zdrojov energií a nahradiť ich tými svojimi. Poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 môžu tento proces len urýchliť.
