Najfrekventovanejšie slovo týchto dní je koronavírus, ktorý zatienil všetko ostatné: inštalovanie novej vlády aj parlamentné prekáračky, ktoré pripomínali predvolebný cirkus á la Matovič.
Akoby si nová vládna garnitúra s ústavnou väčšinou v NR SR neuvedomovala, čo ju čaká, akoby stále žila v predvolebnom boji aj v povolebnom ošiali z nečakaného víťazstva. Žiaľ, nová nekompetentná vláda nevhodná do zlého počasia to je v tomto období veľmi zlá správa pre Slovensko.
Ak si spočítame na prstoch jednej ruky koľko ako-tak skúsených ľudí bolo nominovaných do ministerských kresiel, dopracujeme sa k číslu tri. Tradičné rozdelenie trafík na ministerstvách to sú väčšinou len politické, vysoko neodborné nominácie osôb, ktoré sa o riadení zverených úradov (vrátane úradu predsedu vlády) dozvedia viac iba z počutia podriadených zamestnancov, prípadne z politických komentárov liberálnych denníkov.
Vari ani netreba spomínať niektoré krikľavé prípady ako Veronika Remišová, absolventka Vysokej školy múzických umení, ktorá sa stala ministerkou pre investície a regionálny rozvoj. Na základe jej pôvodného študijného zamerania dedukujeme, že vie narábať s marionetou, maňuškou i javajkou.
A, pravdaže, na základe jej stáže na Sorbone usudzujeme, že má aj schopnosť rečniť, hoci to, čo povie, je niekedy zúfalo infantilné. Nedávno, len čo si sadla na ministerskú stoličku, povedala, že koronavírus táto vláda zvládne do dvoch mesiacov. Nevieme ako to pani Remišová myslela, hádam nie tak, že zodpovední ministri Matovičovej vlády tú pliagu ubijú čapicami a do dvadsiateho mája bude po probléme…
S virtuálnou odbornosťou je na tom podobne ako pani Remišová tiež nastupujúci minister školstva, vedy výskumu a športu Branislav Gröhling, pôvodne vyškolený obuvník, majiteľ živnostenského oprávnenia v oblasti vizáže, kaderníctva a maskérstva.
Ale aby sme neubrali nič z jeho vzdelania je aj diaľkovo vyštudovaný právnik na Bratislavskej vysokej škole práva. Nech si teda o ňom myslí kto čo chce, tento visage-podnikateľ a šíriteľ genderovej agendy bude rozhodovať o vzdelávaní mladej generácie na Slovensku.
Medzi vládnu elitu bol Richardom Sulíkom nominovaný aj Ján Budaj, nezničiteľný politik, ktorého kedysi tak nepekne objavil vo zväzkoch ŠtB Fedor Gál, jeho spolubojovník z novembrových tribún.
Povedzme si, že je to dávno zabudnuté, tak ako jeho disidentský spis Bratislava nahlas. Chyba je len v tom, že žijeme v inom období, že na ministerstve životného prostredia nám treba riešiť iné otázky, aké ich pred vye tromi desaťročiami rokov riešil kurič Budaj priamo z kotolne.
Ministerstvu dopravy bude šéfovať istý Andrej Doležal, bývalý manažér televíznych kanálov RTVS, Markíza a TV JOJ, ktorý doteraz vo firme Towercom zabezpečoval televízny a rozhlasový signál pre domácich zákazníkov. Ako však súvisí televízny signál napríklad s výstavbou diaľnic, vie iba jeho stranícky líder Boris Kollár.
Napokon, aby sme nezabudli: ministerkou kultúry za OĽaNO sa stala učiteľka Natália Milanová. O jej znalostiach problematiky slovenskej kultúry nevieme takmer nič, lebo do parlamentu sa dostala ako nevýrazná náhradníčka až v roku 2018.
Z jej životopisu sme sa dozvedeli, že miluje svoju rodinu, kone a jedlo. Možno pre tento rezort, ktorý bol vždy na chvoste politického záujmu doterajších vlád, taká láska k rodine, koňom a jedlám celkom stačí.
Boh uchovaj, to nie je kádrovanie ministrov, iba stručné konštatovanie daného stavu (podľa tretieho stupňa prídavného mena dobrý v gramatike pána Matoviča) najlepšej vlády akú Slovensko doteraz malo. A s takou vládou nebudú žarty.
Kto si myslí čosi iné, toho vezme na paškál vládny inštitút investigatívnych novinárov platených ročnou sumou 10 miliónov, alebo ho priamo preverí Roman Mikulec, nastupujúci šéf ministerstva vnútra, bývalý dôstojník vojenského spravodajstva. Nuž čo, čaká nás dvojaké preverovanie: vládou i koronavírusom. Uvidíme, ktoré bude horšie.
