Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa má zrušiť. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Materiál schválila vláda. Kabinet zároveň odsúhlasil, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda argumentuje odstránením nesúladu v systéme prokuratúry a názorom expertov. „Odborné poznatky z činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry (GP) SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ návrhu.
Cieľom návrhu je preto podľa rezortu nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu ÚŠP a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, „ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry“.
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu má prejsť do pôsobnosti krajských prokuratúra, dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. „Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom,“ zdôraznil rezort spravodlivosti.
Novela rozširuje i možnosti individualizácie trestu s cieľom zlepšiť podmienky pre ukladanie primeraných trestov, „najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov“.
Väčšmi sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia, úprava reaguje aj na preplnenosť slovenských väzníc a poznatky, že trest odňatia slobody nesmeruje k efektívnej resocializácii páchateľov a neodradzuje ich od prípadnej recidívy.
Návrh novely tiež zmierňuje sankcie pri niektorých druhoch trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. „Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb.
Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšom období, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu,“ píše rezort v dôvodovej správe.
