Deň narodenia slovenského politika, spisovateľa, učiteľa, novinára, kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra – 29. október – si Slovenská republika od roku 1996 pripomína ako pamätný deň.
Dva dátumy narodenia
V tomto roku oslavujeme 200. výročie jeho narodenia. Vláda SR pri tejto príležitosti prerokovala a na svojom zasadnutí 15. októbra 2014 schválila materiál, ktorým vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.
Rodiskom Ľudovíta Štúra sa v roku 1815 stal Uhrovec. V tom dome o desaťročia neskôr prišiel na svet ďalší veľký slovenský rodák, Alexander Dubček.
ŠTÚRA A DUBČEKA SPÁJALA PEVNOSŤ PRI OBHAJOBE DUCHOVNÝCH ZÁSAD A NAPOKON AJ NEPRIAZEŇ OSUDU – OBAJA ZOMRELI TRAGICKY.
V odbornej literatúre, životopisných kalendároch aj popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.
Najväčší znalec genealógie rodiny Štúrovcov Pavol Horváth v tej súvislosti napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Ľ. Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste (29. október) považoval za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise.
Ľudovít Štúr sa však podľa ústnej tradície v rodine narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815, a tento dátum potom dôsledne uvádzal vo svojich osobných spisoch.
Prímas medzi mládežou
Vedúci úradu Ministerstva kultúry SR v roku 1996 Jozef Králik uviedol, že v osobe Ľ. Štúra ide o významného slovenského národovca, buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa, historika a spisovateľa.
MK SR NAVRHLO USTANOVIŤ 29. OKTÓBER ZA PAMÄTNÝ DEŇ – DEŇ NARODENIA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA, KEĎ SI BUDE SLOVENSKÝ NÁROD PRIPOMÍNAŤ JEHO NARODENIE AJ VÝZNAMNÉ ŽIVOTNÉ DIELO.
Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.
Z jeho rozsiahleho diela sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom je stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845 – 1848 aj redigoval.
Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848 – 1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne, dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.
Najvýznamnejší Slovák
U Ľudovíta Štúra to nebolo vlastenectvo reči, ale vlastenectvo skutkov, pretože najkrajšie slová sú skutky a týmto sa nepochybne Ľudovít Štúr riadil, povedal v príhovore premiér Robert Fico na celonárodnej spomienke k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci.
„Keď bolo treba, aby si ľudia na území Uhorska, ktorí boli Slovákmi, porozumeli, tak sa postavil za spisovnú slovenčinu… Potom, keď chcel dať dokopy roztratené ostrovy Slovákov, tak prišiel so Slovenskými národnými novinami.
A ak to bolo málo, išiel do uhorského snemu a tam bojoval ako významný politik. A ak aj to bolo málo, tak zobral do ruky zbraň a bol jedným z revolučných vodcov v rokoch 1848 – 1849,“ zdôraznil premiér. Verejnosť by nemala zabudnúť na to, aký bol učiteľ.
ŠTUDENTOM SA VENOVAL S TAKOU OBROVSKOU VÁŠŇOU, AŽ PRIŠIEL O SVOJE MIESTO, PRETOŽE MOŽNO ROBIL VIAC, AKO TO, ČO OD NEHO OČAKÁVALI JEHO NADRIADENÍ.
„Nečudujem sa, že na prelome storočia vyhlásili občania Slovenskej republiky Ľudovíta Štúra za najvýznamnejšieho Slováka. Nečudujem sa, pretože takýchto osobností máme naozaj veľmi málo,“ povedal Fico.
Tŕnistá cesta podnecuje
Uctiť si pamiatku Ľudovíta Štúra na celonárodnú spomienku pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia prišiel do Uhrovca aj jeho praprasynovec Ivan Štúr z Bratislavy – pravnuk mladšieho brata Ľudovíta, evanjelického farára Samuela.
ĽUDOVÍT ŠTÚR, KTORÝ ZASVÄTIL PRÁCI PRE SLOVÁKOV NIEKOĽKO DESAŤROČÍ, BY SA NÁS OPÝTAL, ČO SPRAVILI SLOVÁCI PRE SVOJ NÁROD ZA 200 ROKOV.
„Máme pozitívne aj negatívne výsledky. Vyzreli sme až k samostatnosti a teraz dokážme, či to, čo sme chceli – samostatnosť od začiatku, autonómiu, federáciu – vieme ako Slováci využiť, alebo ostaneme pyšní len na tú samostatnosť,“ poznamenal Ivan Štúr.
Spomienky udržiavajú v rodine Štúrovcov vzdelávaním. Podľa jeho slov mali štyri generácie v jeho blízkej rodine roky tŕnistú cestu, keďže ich vyhodili zo škôl. „Tŕnistá cesta Štúrovcov má svoje výhody, lebo podnecuje,“ podotkol.
Ľudovít Štúr je podľa najstaršieho žijúceho potomka rodiny Štúrovcov integráciou zdravého rozumu, hlbokého citu a pevnej vôle.
