Vo veku 100 rokov zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger, za posledné polstoročie považovaný za sivú eminenciu americkej zahraničnej politiky.
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť ku skončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov priamy vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA neskončil s Nixonovou rezignáciou v roku 1974 – za šéfa rezortu diplomacie ho menoval aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady. Kissinger bol napríklad aj radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú podľa neho predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.
Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Fürthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od pätnostich rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite.
V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora. Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.
Širokú diskusiu vyvolávali mnohé jeho výroky. V máji 2022 napríklad adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose slová, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať. Naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.
