Vo veku 71 rokov zomrel herec a režisér Ľubomír Paulovič. Jeho úmrtie na sociálnej sieti oznámila jeho priateľka Lolla Fukari. Legendárny herec sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice ležiacej v okrese Topoľčany.
Po skončení štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave nastúpil v roku 1977 do Divadla Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine.
V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), odkiaľ v roku 1996 odišiel, keď odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND. V rokoch 1997 – 1998 a 2001 – 2002 bol umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Neskôr pôsobil na voľnej nohe, venoval sa divadelnej a televíznej réžii.
V rokoch 2006 – 2010 zastával funkciu starostu vo svojej rodnej obci. Neskôr sa opäť vrátil na dosky činohry SND. Účinkoval vo viac ako 150 televíznych tituloch a približne v 45 celovečerných filmoch.
Medzi najznámejšie patria snímky Noční jazdci (1981), Pásla kone na betóne (1982), Hody (1987), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), …kone na betóne (1995), Ženy môjho muža (2009), Pokoj v duši (2009), Nedodržaný sľub (2009), Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (2010), Mŕtvola musí zomrieť (2011) či Budiž světlo (2019).
Menšiu postavu si zahral v akčnom filme americkej produkcie Peacemaker (1997). Časť z filmu sa nakrúcala v historickom centre Bratislavy. Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Na baňu klopajú (1981), Záchranári (2003), Panelák (2008), Keby bolo keby (2009), Prázdniny (2017, 2020) či Delukse (2021).
Okrem herectva si vyskúšal aj réžiu. V Slovenskej televízii režíroval inscenáciu Maškaráda (1994), filmy Pod agátmi (1995), Zuzka Turanová (1995) a Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (1995).
Ako režisér sa podpísal tiež pod niekoľko divadelných inscenácií v bratislavskej Novej scéne a vo zvolenskom DJGT. V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.
