Vo veku 81 rokov zomrel hudobný skladateľ Igor Bázlik. „Oblasť pôsobenia Igora Bázlika je veľmi široká – inštrumentálne skladby, pesničky z oblasti populárnej hudby, úpravy folklórnej hudby, dychovej i scénickej hudby najmä pre bratislavskú Novú scénu,“ napísal o zosnulom na sciálnej sieti rozhlasový redaktor RTVS Martin Jurčo.
Bázlikove piesne spievali Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček, Karol Duchoň či Marika Gombitová či Marcela Molnárová. Desiatky piesní zložil pre ďalších interpretov, rovnako aj inštrumentálnych skladieb pre tanečný orchester. Len pre rozhlas napísal scénickú hudbu k približne stovke diel.
Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici. V rokoch 1958 – 1962 študoval na Konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1962 – 1966 študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu (1966 – 1969), v rokoch 1969 – 1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od roku 1979 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave.
Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU.
Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť aj štyri Bázlikove symfonické diela: Symfonietta (1966), Musica Slovaca (1973), Smútočný pochod (1977) a Svadobný pochod (1977). V roku 2008 k nim pribudla pôsobivá orchestrálna skladba Carpe Diem.
V 70. rokoch bol populárny muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli Milan Lasica a Július Satinský. K tomu treba prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové piesne či mimoriadne obsiahlu tvorbu pre deti. V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko.
Ďalšou Bázlikovou doménou bola oblasť populárnej hudby. Jeho piesne interpretovali Marcela Laiferová, či Karol Duchoň. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva Kostolányiová.
V 80. rokoch minulého storočia pokračoval v spolupráci s orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať sakrálnej hudbe. V rokoch 1975 až 2005 zložil hudbu asi k 450 animovaným filmom – Večerníčkom pre deti.
Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery. je aj spoluautorom Hymny Univerzity Mateja Bela, ktorej text napísal Alojz Čobej.
V júli 2011 si prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska a v roku 2017 dostal Veľkú cenu SOZA za rok 2016. Cenu Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho umenia mu udelili v roku 2019. V roku 2020 dostal Cenu Samuela Zocha, ktorú udeľuje výnimočným osobnostiam Bratislavský samosprávny kraj.
