Vo veku 85 rokov zomrela v utorok v nemocnici v Malackách herečka Eva Krížiková. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková. Umelkyňa bola dlhoročnou poprednou členkou jeho činohry. Smrť mala nastať v spánku.
„Pre celé generácie vďačných divákov patrila k dámam slovenského umenia – divadelného, filmového i televízneho. Na doskách našej prvej scény vytvorila za šesť desiatok rokov viac ako 120 postáv. Vo filmových a televíznych archívoch je vyše 500 pôvodných titulov, v ktorých účinkovala.
S príchodom Evy Krížikovej prichádzala na javisko radosť zo života, oplývala darom humoru a človečinou,“ uviedla Pažítková k zosnulej legende, ktorá svojím hereckým majstrovstvom stvárnila postavy nielen komediálne, tragikomické, ale i postavy tragické.
Rodina sa s poprednou umelkyňou rozlúči v úzkom kruhu. „SND si jednu z ich najvýznamnejších umelkýň pripomenie na spomienkovom stretnutí na začiatku nasledujúcej divadelnej sezóny,“ uzavrela Pažítková.
Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 v Bratislave, vyrastala v Rači, ktorá je dnes súčasťou hlavného mesta. Od detstva často verejne vystupovala, bavil ju spev. Začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského, jedného z českých umelcov, ktorí sa podieľali na rozvoji slovenského divadelníctva.
Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako SND. Eva Krížiková tak vďaka tomu získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, až napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo.
Na začiatku kariéry zažiarila postavou Vierky v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Svoj talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom (Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora), Inkognito (Ján Palárik), Vejár (Carlo Goldoni), Play-Back (Mikuláš Kočan).
Za prelomovú v jej hereckej dráhe označila kritika postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že bola zdatná nielen v komediálnej, ale i v dramatickej polohe, potvrdila Eva Krížiková v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.
Už od mladých rokov získavala Eva Krížiková aj filmové skúsenosti. Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu.
Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo vtedy nových filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Eva Krížiková a František Dibarbora vytvorili postavy súrodencov trpiacich pod prísnym dohľadom ich čerstvo penzionovaného otca (Ondriš Jariabek).
Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať aj na filmovom plátne Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika.
Film Statočný zlodej na motív Stodolovej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. Milostnú scénu so svojím šéfom v podaní Martina Gregora pritom herečka okorenila detailom, ktorý si sama vymyslela.
„Ako ma bozkával, tak ma bozkával, ja som sa naraz pozrela na hodinky, akože ma to už nebaví, tá bozkávačka. A zrazu sa ozval strašný smiech,“ zaspomínala si herečka na moment, ktorým dala najavo, že disponuje vzácnym komediálnym nadaním.
V roku 1959 sa s Paľom Bielikom opäť stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač. Postupne sa začala venovať najmä televíznej tvorbe, spomedzi ktorej vyniká napríklad film Pštrosí večierok – podľa predlohy Ivana Bukovčana ho v roku 1969 nakrútil herec a režisér Július Pántik. Umeleckou hodnotou, ale aj obľúbenosťou medzi divákmi vyniká filmové spracovanie románu Františka Hečka Červené víno.
Andrej Lettrich ho nakrútil v roku 1972, nový zostrih známej vinohradníckej ságy bol dokončený o štyri roky neskôr. V roku 1976 si Krížiková zahrala aj v satirickej komédii Jozefa Režuchu s názvom Pozor, ide Jozefína! Ešte v roku 2003 sa Eva Krížiková objavila vo svojom poslednom celovečernom filme Dlhá krátka noc, ktorý nakrútil herec a režisér Peter Krištúfek.
Vďaka televíznym záznamom mali možnosť vidieť aj diváci pri obrazovkách majstrovstvo herečky na divadelnom javisku. V roku 1985 to bol napríklad záznam divadelnej hry Jiřího Hubača Stará dobrá kapela v réžii Pavla Haspru, či Shakespearova inscenácia Henrich IV. (1987). Z roku 2007 pochádza záznam inscenácie Mačka na horúcej plechovej streche (Tenessee Williams) v réžii Martina Kákoša.
Spomedzi televíznych seriálov, v ktorých hrala Eva Krížiková, možno spomenúť Leto s Katkou (1975), Silvánovci (1996), či Obchod so šťastím (2008). Pravidelne tiež spolupracovala so Slovenským rozhlasom.
Mnohostrunný talent Evy Krížikovej bol ocenený napríklad Kvetom Tálie či Cenou Andreja Bagara Krištáľovým krídlom, uvedením do Siene slávy ankety OTO a štátnym vyznamenaním Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry v oblasti dramatického umenia. Manželom herečky bol populárny herec a spevák František Zvarík (1921 – 2008), ich dcérou je právnička Barbora Zvaríková.
