Vo veku 86 rokov zomrel bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Líder koaličnej strany Forza Italia bol hospitalizovaný v milánskej nemocnici San Raffaele, aby podstúpil plánované lekárske testy súvisiace s leukémiou. Berlusconi sa predtým od začiatku apríla v nemocnici zotavoval zo zápalu pľúc, pričom prvý týždeň prežil na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Berlusconiho zdravie bolo v uplynulých rokoch pomerne krehké. V roku 2006 mu v USA implantovali kardiostimulátor. V roku 2016 ho operovali na slabinovú prietrž, neskôr absolvoval ďalšiu operáciu srdca a o tri roky mal črevnú obštrukciu. V septembri 2020 sa na jedenásť dní ocitol v nemocnici pre zápal pľúc súvisiaci s covidom.
Berlusconiho rodine vyjadrili sústrasť predstavitelia zo všetkých politických táborov v krajine. „Stratili sme veľkého Taliana,“ vyhlásil šéf vlasteneckej strany Liga severu Matteo Salvini. Taliansky minister obrany Guido Crosetto uviedol, že Berlusconiho smrťou sa „skončila a uzavrela jedna éra“. „Veľmi mi na ňom záležalo. Zbohom Silvio,“ povedal.
Silvio Berlusconi viac ako tridsať rokov výrazne ovplyvňoval taliansku politickú scénu. V období rokov 1994 až 2011 bol štyrikrát predsedom vlády. Mediálny magnát, podnikateľ a politik bol jedným z najbohatších mužov Talianska.
Jeho priaznivci v ňom videli neomylného záchrancu celej krajiny neustále napádaného ľavicovými protivníkmi, a naopak, politickí súperi ho označovali za skorumpovaného megalomana, kariéru ktorého sprevádzali mnohé škandály.
Silvio Berlusconi sa narodil 29. septembra 1936 v Miláne v rodine bankového úradníka. Po skončení vysokoškolských štúdií práva na univerzite v rodnom meste nastúpil pracovať do banky svojho otca. V roku 1978 založil súkromnú mediálnu spoločnosť Fininvest a dlhoročný prezident i čestný prezident futbalového klubu AC Miláno sa stal postupne talianskym mediálnym magnátom.
V marci 1994 len s niekoľko mesiacov starou politickou stranou Forza Italia porazil Silvio Berlusconi ľavicový blok a v máji 1994 sa postavil po prvý raz na čelo vlády. Vládol však len do januára 1995, pretože Berlusconi podal po vzájomných nezhodách vo vládnej koalícii demisiu.
Do vysokej politiky sa vrátil v lete roku 2001 po víťazných parlamentných voľbách. Od júna 2001 do mája 2006 stál na čele dvoch vlád. V máji 2008 opäť zasadol do premiérskeho kresla. Ako vodca talianskej opozície vyhral voľby s výrazným náskokom. V parlamente si jeho stredopravá koalícia zabezpečila 334 zo 630 kresiel.
V decembri 2010 tesne prežil hlasovanie o dôvere v dolnej komore parlamentu. Hlasovanie nasledovalo po sérii škandálov, vnútrostraníckych bojov a rozchode Berlusconiho s dlhoročným spojencom a predsedom dolnej komory talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim. Vo funkcii premiéra skončil 16. novembra 2011.
Aj vo vysokom veku bol Silvio Berlusconi napriek rôznym zdravotným komplikáciám stále politicky aktívny. V júli 2019 sa stal vo veku 82 rokov najstarším členom Európskeho parlamentu. Najdlhšie slúžiaci premiér v povojnovom období Talianska bol známy svojim blízkym priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Často sa stretávali, či už v Rusku alebo v Taliansku.
„Ruský prezident Vladimir Putin nemal pravdepodobne s nijakým zo súčasných politikov taký blízky vzťah, ako to bolo s bývalým talianskym premiérom Silviom Berlusconim a niekdajším spolkovým kancelárom Gerhardom Schrderom,“ povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v interview pre ruský týždenník Argumenty a fakty.
