Odchádzajúca vláda Eduarda Hegera sa okrem neuveriteľného amaterizmu a chaosu zapíše do análov aj tým, že otvorila dvere trvalej prítomnosti vojsk NATO na území Slovenska, a to aj napriek odporu výraznej časti obyvateľstva. Ako zámienku na to využila momentálny konflikt na Ukrajine.
Aj keď sa Severoatlantická aliancia do konfliktu oficiálne nezapojila, z jej členských krajín tam celé mesiace prúdi množstvo zbraní a podľa viacerých nezávislých zdrojov sa na Ukrajine okrem žoldnierov z viacerých krajín pohybujú aj vysokopostavení vojenskí velitelia NATO.
Štvavá propaganda Stále však existuje potenciálna hrozba, že by sa aliancia mohla do konfliktu zapojiť aj oficiálne. Ľahko si možno predstaviť, ako by v tom prípade využila naše územie, čo sa mnohým Slovákom nepozdáva. Odmietajú plány zvyšovať vojenský kontingent USA a NATO na Slovensku. A ich názor nedokáže zmeniť ani masívna propaganda v médiách.
Tú si všíma aj poslankyňa Národnej rady SR Slavěna Vorobelová. Vo svojom blogu s názvom Keď propaganda prehluší realitu pripomína, do akých absurdností sú niektorí redaktori schopní zájsť: „Rusko eskaluje napätie, Rusko sa chystá zhodiť na Ukrajinu jadrovú bombu, Rusko samo na seba strieľa v Záporožskej jadrovej elektrárni, Putin je šialenec, ktorý chce spáliť planétu…“
„Takýmito zaručenými správami je dennodenne doslova bombardovaná myseľ ľudí na tzv. demokratickom Západe pomocou masmédií pod vplyvom vojnových štváčov a zakomplexovaných slaboduchých propagandistov,“ pokračuje.
Foto: archív
Podľa Vorobelovej je štvavá propaganda v našom masmediálnom priestore možno ešte dominantnejšia ako v krajinách smerom na západ od nás.
“Mnohé iné dôležité správy pritom zostanú nepovšimnuté, keďže im chýba ‘propagandistická výbava’ ako škandalózny titulok, emocionálny podtón či primetime alebo recenzia od ‘mienkotvornej’ osoby. Čo je škoda, pretože by sme hneď mali na Slovensku objektívnejší pohľad na svet a nie iba ten prekrútený, zamerikanizovaný,” konštatujezákonodarkyňa.
V tejto súvislosti pripomína informáciu, že USA chcú v Európe a Turecku vymeniť staršie modely jadrových zbraní za modernejšie a v severnej Austrálii zasa umiestniť jadrové bombardéry B-25. Upozorňuje, že približne stovka amerických jadrových hlavíc sa nachádza na vojenských základniach NATO a USA v Taliansku, Holandsku, Nemecku, Belgicku a Turecku.
Nové preteky v zbrojení Takýto krok zo strany USA určite situáciu vo svete nezlepší, ale “jastrabom” to nestačí, pretože sa pripravujú na rozmiestnenie až šiestich jadrových bombardérov B-52 v severnej Austrálii, čo je podľa expertov provokatívny krok zameraný priamo proti Číne. Podľa Pekingu to vyvolá nové preteky v zbrojení v tomto regióne.
Čína spolu s Austráliou vyzvali Washington, aby urobil radšej niečo, čo posilní mier a stabilitu v tejto oblasti a upevní dôveru medzi krajinami.
Foto: archív
Podľa Vorobelovej je to len ďalší dôkaz, kto je na svete jadrovou hrozbou č. 1, kto je agresorom a kto nemá svoje jadrové zbrane iba na vlastnom území. “Nezabúdajme na ‚demokratickýʻ akt, keď USA prvýkrát použili svoje jadrové zbrane na cudzom území v podobe dvoch odpálených jadrových bômb nad japonskými mestami Hirošima a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945.
Dva bombové útoky zabili 129.000 až 226.000 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti, a zostávajú tak jediným použitím jadrových zbraní v ozbrojenom konflikte,“ píše. Tento fakt ju privádza k logickým otázkam: Kto je najväčšou hrozbou pre svetový mier? Kto neustále ženie svet na prah jadrového konfliktu? Každá akcia totiž vyvoláva reakciu.
Veď nie Ruská federácia roky zvyšovala napätie na rôznych miestach vo svete. Naopak, čelila čoraz väčšiemu politickému i vojenskému tlaku zo strany Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie.
Spúšťačom súčasnej ruskej špeciálnej operácie bola zámerná eskalácia situácie na Ukrajine od roku 2014 a niekoľkoročné systematické rozmiestňovanie veľkého množstva vojakov a zbraní aliancie na hraniciach s Ruskom.
„Nenaleťme pekným rečiam o demokracii. Svet nie je ružový a ten americký už vôbec nie. Chápu to už mnohí Európania, a dúfajme, že aj väčšina Slovákov,“ uzavrela svoje úvahy Vorobelová.
Čoraz väčšia prítomnosť amerických vojsk či vojsk NATO na našom kontinente, ako aj zámery rozmiestniť jadrové zbrane vo východnej Európe, určite neprispejú k väčšej bezpečnosti jeho obyvateľov. Naopak, privedú nielen Európu, ale v podstate celý svet len k ďalšiemu nebezpečnému eskalovaniu napätia.
