Rozdiely vo východnej a západnej časti Nemecka panujú aj 27 rokov po znovuzjednotení krajiny. Odlišnosti sa prejavili i v posledných parlamentných voľbách. Na západe získala CDU/CSU o sedem percent viac hlasov ako na východe.
V niekdajšej Nemeckej demokratickej republike zase bodovala protiimigračná a protiislamská Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá tam skončila na druhom mieste. V Sasku, tradičnej bašte kresťanských demokratov, dokonca zvíťazila so ziskom 27 percent.
Po prvý raz od konca vojny tak do parlamentu zasadne radikálna pravica. AfD vznikla pred štyrmi rokmi ako strana dôrazne vystupujúca proti jednotnej európskej mene, predovšetkým počas gréckej dlhovej krízy. Rétoriku postupne ešte viac zostrila a dnes vystupuje najmä proti imigrantom a postupujúcej islamizácii krajiny.
Jednou z jej bášt je región Meklenbursko-Predpomoransko. V niekoľkých okrskoch na neďalekom ostrove Uznojem získala dokonca vyše 40 percent hlasov. Práve severovýchod Nemecka trápi vyššia nezamestnanosť a nižšie príjmy, ako je priemer v spolkovej krajine, k čomu sa pridružila aj nedôvera k establišmentu.
Ako ukázal prieskum verejnej mienky pre televíziu ARD, podľa 49 percent nemeckých voličov Alternatíva pre Nemecko lepšie ako iné strany pochopila, že množstvo ľudí sa už v krajine necíti bezpečne. Až 35 percent považuje za dobré, že AfD chce výrazne obmedziť prílev utečencov, pričom oceňujú aj jej snahu znížiť vplyv islamu v krajine.
Úspech Alternatívy pre Nemecko korunuje skutočnosť, že získala nových voličov z celého spektra politických strán. Svoj hlas jej dalo napríklad až 980-tisíc ľudí, ktorí v minulých voľbách v roku 2013 podporili stranu kancelárky Merkelovej. Zaujala aj 470-tisíc doterajších voličov SPD, 400-tisíc priaznivcov ľavice, 40-tisíc voličov Zelených a Slobodných, 690-tisíc ľudí, ktorí volili iné strany, či vyše milióna prvovoličov a predchádzajúcich nevoličov.
