Medzinárodný civilný let nízkonákladovej spoločnosti RyanAir z gréckych Atén do litovského Vilniusu bol odklonený do Minska po tom, ako bola posádka lietadla informovaná bieloruským riadením letovej prevádzky o potenciálnej hrozbe výbuchu nastraženej bomby na palube.
Pri odklone a pristátí stroja na minskom letisku asistovala bieloruská stíhačka MiG-29. Po vystúpení pasažierov a posádky bolo lietadlo prehľadané, no anonymom ohlásená bomba sa na jeho palube nenašla.
Pri pasovej kontrole pasažierov na letisku bieloruské úrady zadržali 26-ročného bieloruského aktivistu a bývalého šéfredaktora opozičného spravodajského kanálu Nexta Ramana Prataseviča, ktorý figuruje na zozname medzinárodne hľadaných osôb zapojených do terorizmu. Ostatní cestujúci mohli po bezpečnostnej kontrole pokračovať v lete do cieľovej destinácie.
Po potlačení minuloročných protestov v Bielorusku po víťazstve Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách, podporovaných a riadených Západom, udelila Litva Pratasevičovi status utečenca. V súčasnosti však žije v exile vo Varšave, ktorá patrí medzi kritikov Lukašenkovej vlády.
Vedenie opozičného kanála Nexta tvrdí, že Pratasevič bol ešte pred nástupom do lietadla sledovaný. Príkaz na pristátie lietadla mal podľa britskej stanice BBC vydať samotný prezident Alexander Lukašenko.
Prataševič spolu s druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live na sociálnej sieti Telegram, dvadsaťdvaročným Sciapanom Pucilom zaradili bieloruské orgány vlani v novembri na zoznam teroristických organizácií.
Urobili tak na základe skorších obvinení z organizovania hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý hrozí až pätnásť rokov väzenia. Nexta však vtedy upozornila, že terorizmus sa v Bielorusku trestá i doživotným väzením alebo smrťou.
Okrem iného proti nim začalo trestné konanie z dôvodu spáchania trestného činu „úmyselného konania smerujúceho k podnecovaniu spoločenského nepriateľstva na základe profesijnej príslušnosti“, za ktorý hrozí trest dvanásť rokov.
Nexta a jeho sesterský kanál Nexta Live sú momentálne najznámejšími zdrojmi informácií o aktivitách bieloruskej opozície. Počas organizovania protestov proti výsledkom augustových prezidentských volieb slúžili prívržencom opozície na ich vzájomnú koordináciu.
Nexta aktívne vyzývala na účasť na protestoch. Bieloruský súd v októbri označil kanál Nexta Live za extrémistický a nariadil jeho zablokovanie. Exilová líderka bieloruskej opozície Cichanovská krátko po núdzovom pristátí lietadla na sociálnej sieti napísala, že je „absolútne jasné“, že išlo o zásah bieloruských tajných služieb v snahe zadržať Prataseviča.
Lídri 27 členských krajín Európskej únie na samite v Bruseli diskutujú o incidente a budú okrem iného zvažovať aj uvalenie sankcií na bieloruský režim. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že za „akékoľvek porušenie pravidiel medzinárodnej leteckej dopravy sa musia vyvodiť následky“.
Predseda Európskej rady Charles Michel zareagoval na udalosti v Bielorusku slovami, že si budú vyžadovať vyšetrovanie Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zasa odklonenie civilného lietadla a zadržanie Prataševiča označil za „trestuhodný čin štátneho terorizmu“.
Zároveň informoval, že predsedu Európskej rady požiadal, aby na rokovaní premiérov a prezidentov členských štátov EÚ otvoril diskusiu o uvalení „okamžitých sankcií“ proti Bielorusku, pričom dodal, že zadržanie Prataševiča „nemôže prejsť bez trestu“.
Na správu z Bieloruska prvý reagoval litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý udalosti označil za „bezprecedentný“ a „odporný“ krok zo strany Lukašenkovho režimu. Podľa jeho poradkyne Asty Skaisgirytėovej bolo na palube lietadla v čase incidentu asi 170 ľudí z 12 krajín, vrátane 94 Litovcov.
Správy o výskyte výbušnín v lietadle boli podľa nej falošné. Skaisgirytėová vrdí, že bieloruská rozviedka vedela, kto sa na palube lietadla nachádza, a akciu pravdepodobne vopred naplánovala.
Gitanas tiež apeloval na NATO a EÚ, aby „okamžite reagovala na hrozbu, ktorú predstavuje bieloruský režim pre medzinárodné civilné letectvo“. Prisľúbil tiež, že sa bude tejto téme venovať na samite lídrov EÚ v Bruseli.
Spojené štáty vyzvali na okamžité prepustenie novinára a opozičného aktivistu Ramana Prataseviča. Minister zahraničných vecí Antony Blinken zároveň dôrazne odsúdil nútený odklon lietadla a následné zatknutie Prataseviča.
“Tento šokujúci čin Lukašenkovho režimu ohrozil životy viac ako 120 pasažierov vrátane amerických občanov,” uviedol Blinken, pričom dodal, že správy o zapojení bieloruských bezpečnostných služieb do tejto akcie sú “hlboko znepokojujúce a vyžadujú si byť dôkladne vyšetrené”.
