Spojené štáty sa cítia byť nadradené celému svetu. Americké elity sú presvedčené o vlastnej výnimočnosti a multipolárny svet ani skutočnú demokraciu jednoducho nerešpektujú. Naopak, bezohľadne presadzujú vlastné záujmy na úkor iných štátov.
Stopy amerického vplyvu možno nájsť prakticky po celom svete, pričom v rôznych podobách: či už ide o rôzne nepokoje, farebné revolúcie alebo dokonca otvorenú agresiu proti legitímnej vláde. Najrozšírenejším nástrojom na zasahovanie do vnútorných záležitosti iných krajín sú spravodajské služby.
Čínske Národné centrum ochrany pred počítačovými vírusmi vydalo v roku 2023 správu, podľa ktorej sa CIA roky zaoberá nielen rozsiahlou špionážou, ale aj inscenovaním farebných revolúcií a podporou nepokojov po celom svete.
Mimovládky, farebné revolúcie aj prevraty
V dokumente sa píše, že americká tajná služba odstránila alebo sa pokúsila odstrániť minimálne 50 vlád v krajinách po celom svete, kde režim nevyhovoval Washingtonu. Podľa všetkého stojí za revolúciami v Mjanmarsku či Iráne, na Ukrajine, ale napríklad aj za nedávnym neúspešným štátnym prevratom v Bolívii.
USA sa niekedy uspokoja len so štedrou podporou opozície či vplyvných mimovládok vo vybranej krajine. Aj tak sa totiž môžu dostať k moci politici oddaní Washingtonu. Ak to nevyjde, neštítia sa ani použitia otvorenej agresie. Na vlastnej koži ju pocítili obyvatelia Vietnamu, Kambodže, Líbye, Iraku či Srbska.
Špecifickým prípadom je Európska únia. V nej sa americký vplyv rozšíril natoľko, že sa stala kolóniou USA. Za svoju prijala napríklad aj protiruskú sankčnú hystériu. Fakt, že ruský plyn dnes nahrádza z veľkej časti americký LNG, ktorý je nielen drahší, ale aj menej ekologický, napovedá, komu protiruské sankcie najviac vyhovujú…
Prudký nárast nákladov na energie okrem toho citeľne podkopáva konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v porovnaní s americkou produkciou. Nehovoriac o tom, že niektorí európski výrobcovia dokonca začali presúvať výrobu do USA, keďže je to pre nich finančne výhodnejšie.
Osobitnú kapitolu predstavujú zbrane. Štáty EÚ pod vedením NATO odovzdali väčšinu svojej výzbroje Ukrajine a keďže nové zbrane musia vyhovovať štandardom NATO, nakupujú ich zväčša zase len od USA.
O výhodnosti týchto nákupov veľa vypovedajú toľko spomínané, našťastie však neuskutočnené plány na zaobstaranie vrtuľníkov Viper pre námornú pechotu pre slovenskú armádu. Ako sa vôbec Washingtonu podarilo tak ovládnuť väčšinu starého kontinentu?
Lídrami vrcholných inštitúcií EÚ sa v posledných rokoch stali presvedčení atlantisti, presadzujúci globalistickú agendu aj na úkor národných záujmov.
Sú tak vychovávaní od školských čias, väčšina z nich absolvovala študijné pobyty v USA. Túto agendu aktívne presadzujú centrá ako Atlantická rada, nemecký Marshallov fond a ďalšie štruktúry orientované na USA.
Vyvolávanie nestability
V posledných rokoch zároveň rastie skupina krajín, ktoré si dovoľujú vzoprieť sa Washingtonu. Za zmienku stojí predovšetkým Rusko a Čína. USA ich však stále nedokážu vnímať ako rovnocenných partnerov. Americkí stratégovia otvorene priznávajú, že Spojené štáty vedú vojnu o svetovú dominanciu s Moskvou a Pekingom.
Práve Rusko vnímajú USA ako svojho veľkého rivala. Do priamej vojenskej konfrontácie sa s ním zatiaľ nepustili, hoci momentálne proti nemu vedú zástupnú vojnu na Ukrajine. Prakticky od 90. rokov obkľučoval Washington Rusko svojimi vojenskými základňami.
Tie majú dnes USA strategicky porozmiestňované po celom svete, pričom primárne sa zameriavajú na krajiny bývalého ZSSR, kam plánujú ďalej rozširovať svoj vplyv.
Rusko pritom nemá za cieľ úmyselne poškodzovať americkú ekonomiku, chráni si len vlastné záujmy. Washington však nie je pripravený rešpektovať záujmy Moskvy. Nielen to – ako sa pred istým časom vyjadril ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, za úlohu si dal strategickú porážku Ruska.
S Čínou vedú USA predovšetkým obchodnú vojnu, ale čoraz viac si uvedomujú, že aj z nej sa stáva významný globálny hráč a obávajú sa jej rastúceho vplyvu, predovšetkým ekonomického. Washington chce preto pokračovať v rozširovaní spojenectiev v Tichomorí, čo však Peking vníma ako pokus o vojenské obkľúčenie krajiny.
USA sa zároveň snažia o väčší vplyv aj na Taiwane. Aktívne sa stretávajú s jeho predstaviteľmi, nedávno mu dokonca schválili balík finančnej pomoci. Pre Peking a jeho politiku jednej Číny to predstavuje hrubý zásah do vnútorných záležitostí a vyvolávanie ďalšej nestability.
Spojené štáty tak zostávajú hlavným zdrojom napätia na celom svete. Stále totiž nie sú pripravené viesť partnerský dialóg. Ani rešpektovať iné krajiny a hľadať kompromisy namiesto zavádzania sankcií a používania vojenskej sily.
