Čína je v súčasnosti na najlepšej ceste stať sa najsilnejšou ekonomikou sveta. Jej vzostup sa začal presne pred štyrmi desaťročiami. Vtedajší viceprezident Teng Siao-pching inicioval počas dvojdňového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny modernizačný a reformný program, ktorým sa Čína počas desaťročí vyšvihla z jednej z najchudobnejších krajín sveta až takmer na vrchol.
Siao-pching bol známy príslovím, že nie je dôležité, či je mačka čiernej farby alebo bielej, ak vie chytať myši. Jeho postoje charakterizovala vysoká miera pragmatizmu, ktorý bazíroval viac na dosahovaní výsledkov, než na ideologickom puritánstve.
Podľa šéfekonóma spoločnosti CentralNic Vladimíra Vaňa bola kľúčovými prvkami jeho reforiem modernizácia a otvorenie sa svetu: „Návrh reforiem známych ako Štyri oblasti modernizácie – v poľnohospodárstve, priemysle, národnej obrane a v oblasti vedy a výskumu – sa po prvý raz objavil už začiatkom šesťdesiatych rokov, no vtedy ešte dominujúca ideológia kultúrnej vojny bola s nimi jednoducho nekompatibilná.“
„Okrem štyroch oblastí modernizácie boli kľúčovými aspektmi čínskych reforiem otvorenie sa svetovému obchodu a globalizovanému toku investícií a kapitálu, ako aj postupné zavedenie prvkov trhového hospodárstva vrátane súkromného podnikania, komerčného bankovníctva, trhu s cennými papiermi, no najmä otvorenie sa priamym zahraničným investíciám,“ tvrdí Vaňo.
Podstatou vnútornej zmeny v Číne bolo osamostatnenie činnosti podnikov. Podľa Vladimíra Bačišina zo spoločnosti Comenius Analytica je dnes Čína ekonomikou číslo jeden vo svete z hľadiska priemyselnej revolúcie.
„Ak predtým štát stiahol všetky zisky od podnikov alebo pokryl straty, v dôsledku reformy bol zavedený systém daňových vzťahov. Vedúce podniky by mali byť zodpovedné za zisky a straty. Niekoľko podnikov dostalo právo ponechať si časť svojich ziskov na nákup nových zariadení, ako aj na sociálne zabezpečenie a bonusy pre pracovníkov.
Do roku 1985 už boli dane približne polovicou čistého zisku podnikov; druhá polovica zostala v plnom rozsahu k dispozícii podnikom,“ dopĺňa Bačišin. Čínsky ekonomicko-politický model kombinuje prvky trhovej ekonomiky a kapitalizmu s politickým systémom vlády jednej strany, ktorá má naďalej v rukách všetku politickú moc.
„Má aj dominantný vplyv v hospodárskom živote. Základným špecifikom ekonómie ako vedy je to, že ekonomické experimenty sú neopakovateľné, nedajú sa replikovať za identických podmienok a okolností, preto nemožno tak jednoducho vyvodzovať závery o tom, či by model uplatnený v prípade Číny fungoval rovnako dobre v iných kultúrno-spoločenských podmienkach,“ upozornil Vladimír Vaňo.
