Medzi malebnými drevenými domčekmi sa na fotomontáži týči zlatý mrakodrap Trump Tower. „Sľubujem, že toto Grónsku nikdy neurobím,“ odkázal so zjavným zveličením na Twitteri americký prezident Donald Trump. Jeho záujem o strategicky umiestnený ostrov bohatý na nerastné suroviny však zjavne nie je vtip.
„V podstate je to veľký obchod s realitami,“ vyjadril sa Trump na margo záujmu Bieleho domu o Grónsko. Ostrov nechce o jeho nápade ani počuť. Hra o tamojšie náleziská surovín sa pritom začala rozohrávať už dávnejšie. Zlomový bol rok 2008, keď autonómna vláda získala právo udeľovať koncesie na ich ťažbu.
„Trump môže chcieť kúpiť Grónsko, ale Čína je tam pred ním,“ glosoval situáciu magazín Forbes v komentári. Čínske spoločnosti sa už teraz angažujú predovšetkým v ťažbe kovov a vzácnych prvkov, využívaných v elektrotechnike. V jednej z baní sa podľa odhadov nachádzajú ich druhé najväčšie zásoby na svete.
Pre obyvateľov Grónska, pozostávajúcich zväčša z domorodých Inuitov, ide o spôsob, ako sa vymaniť spod ekonomickej závislosti od Kodane. Tá ostrov ročne dotuje sumou dosahujúcou 3,6 miliardy dánskych korún, čo predstavuje zhruba 60 percent tamojšieho rozpočtu.
Aj Peking sa snaží posilniť svoju pozíciu v Grónsku financovaním infraštruktúrnych projektov, podobne, ako to robí napríklad v Afrike či tichomorskej oblasti. Ich ponuka vybudovať na ostrove tri letiská v rámci plánovanej arktickej hodvábnej cesty sa Grónsku síce pozdávala, nakoniec však Kodaň aj na nátlak Washingtonu projekt zamietla.
Pre Spojené štáty je Grónsko citlivou oblasťou aj z vojenského hľadiska. Na ostrove funguje najsevernejšie položená americká základňa Thule s radarmi a odpočúvacími zariadeniami. Vybudovali ju v roku 1951 za 104 dní a pre USA má veľký význam ako miesto na polovici cesty medzi Washingtonom a Moskvou.
