Brusel v posledných rokoch prichádza s čoraz nezmyselnejšími opatreniami. Ide o jeho zámer prejsť na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to aj napriek tomu, že to ekonomikám európskym štátov prináša zbytočné finančné straty. Vnucovanie zelenej agendy sa však môže skončiť ekonomickou samovraždou celej Európskej únie.
O Green Deale, teda Zelenej dohode, sa začalo hovoriť v roku 2019. Označuje sa tak plán EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu – všetky emisie by mali pohlcovať buď lesy, alebo nové technológie na ich zachytávanie a ukladanie CO2. Tento cieľ sa však čoraz častejšie označuje za príliš ambiciózny. Čiže nereálny.
EÚ sa chystá kompletne prejsť na obnoviteľné zdroje a pre šetrenie energiou okliešťovať priemysel, poľnohospodárstvo i dopravu. Ak sa zavedie plánovaný výpočet uhlíkovej stopy, cestovanie, bývanie a dokonca aj stravovanie bude limitované povoleným objemom vyprodukovaných skleníkových plynov, čo zasiahne každého z nás.
Zelenú ekonomiku pritom zavádza len EÚ. A to aj napriek tomu, že sa na globálnych emisiách CO2 podieľa iba šiestimi percentami. Náklady na splnenie cieľov Green Dealu a RepowerEU odhaduje Európska komisia na viac ako 620 miliárd eur ročne. A niekto to musí zaplatiť. Kto iný ako bežný Európan?
Čisto zelená ekonomika má negatívne dôsledky pre celý priemysel a brzdí normálny technologický rozvoj. Zdražovanie energií môže spôsobiť dokonca energetickú chudobu mnohých obyvateľov. A únia nemá na to, aby straty kompenzovala sociálnymi opatreniami.
Európa si tak podkopáva vlastnú konkurencieschopnosť. Čoraz viac firiem sa presúva do Severnej Ameriky alebo do Ázie, kde je priaznivejšie podnikateľské prostredie. Nezmyselné obmedzenia tak môžu EÚ technologicky vrátiť o celé desaťročia späť. Na druhej strane sa únia zbavila najekologickejšej prepravy plynu cez potrubie a chystá sa ju nahradiť dovozom LNG tankermi, produkujúcimi množstvo emisií. O týchto paradoxoch sa však v Bruseli nehovorí.
Za posledných desať rokov investovali Európania do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie zhruba 3 800 miliárd dolárov. Výsledkom je podľa analytikov pokles celosvetového podielu fosílnych zdrojov na produkcii energie o jediné percento. Ideológovia Európskej komisie sú jednoducho odtrhnutí od reality.
Akékoľvek varovanie pred negatívnymi dôsledkami zavádzania zelenej ekonomiky a vyzývanie na návrat do reality sa však stále nestretáva s pochopením. Český exprezident Miloš Zeman svojho času dokonca označil Green Deal za nové náboženstvo.
Toto zelené šialenstvo by však mohlo v konečnom dôsledku prispieť k zmene na najvyšších politických miestach nielen jednotlivých krajín, ale aj samotného Bruselu – mnohí ľudia sú takí znechutení, že budú vo väčšej miere voliť strany, ktoré tieto ideologické opatrenia odmietajú.
