Vo veku 91 rokov po dlhej chorobe zomrel v Moskve prvý a posledný sovietsky prezident Zväzu sovietskych socialistických republík a bývalý generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov. Prezidentom ZSSR bol od marca 1990 do decembra 1991.
Gorbačov v 80. rokoch minulého storočia presadzoval politiku glasnosti a prestavby a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony.
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje neďaleko predkaukazského mesta Stavropol. Jeho matka bola Ukrajinka a až do pôrodu pracovala v kolchoze.
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite v roku 1950 prijali na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
Po skončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu v marci 1985 po smrti generálnych tajomníkov Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka, ktorízosnuli v krátkych obdobiach za sebou.
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov, a po odchode z funkcie prezidenta ZSSR, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom roka 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí. Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov.
Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade ZSSR. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci 2. svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
Gorbačov sa tešil veľkej popularite na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu. Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.
