Vo veku 86 rokov zomrel 8. novembra 2026 spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš. Do povedomia slovenskej kultúry sa zapísal románom Tisícročná včela, ale rovnako ho preslávil aj Pacho, hybský zbojník.
Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v obci Hybe v okrese Liptovský Mikuláš. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po škole pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá, týždenníka Kultúrny život, pôsobil tiež v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1972 až 1977 pracoval ako scenárista, v rokoch 1977 až 1980 ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).
Knižne debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Medzi jeho dielami sa vyníma najmä román Tisícročná včela (1979), ktorý mapuje ságu rodu Pichandovcov. V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom aj scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol tiež kandidátom na filmového Oscara.
Voľným románovým pokračovaním Tisícročnej včely bola próza s názvom Nemé ucho, hluché oko (1984). Jarošove romány, novely a poviedky vyšli knižne vo viacerých jazykoch, len Tisícročnú včelu preložili do desiatich svetových jazykov. Podľa vlastnej predlohy napísal aj scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975), ktorý sa stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa jednou z najúspešnejších komédií v dejinách slovenskej kinematografie.
Jaroš bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia. V roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 dostal Cenu ministra kultúry SR a v roku 2019 Mimoriadnu cenu Igric. O rok neskôr si prevzal aj Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.
