Legendárny francúzsky herec Alaine Delon zomrel vo veku 88 rokov v nedeľu 18. augusta v kruhu svojej rodiny vo svojom dome v Douchy v departemente Loiret v strednom Francúzsku, uviedol web France Info. Bol jedným z najpopulárnejších hercov francúzskej kinematografie.
Tiež ho považovali za jedného z najcharizmatickejších hercov sveta a vo Francúzsku aj za jedného z posledných príslušníkov generácie filmových hviezd, do ktorej sú zaraďovaní Romy Schneiderová, Yves Montand, Brigitte Bardotová, Jean Gabin či Jean-Paul Belmondo.
Meno Alaina Delon bolo tiež desaťročia synonymom mužskej krásy, konštatuje France Info. Svoju kariéru začal v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď mal len dvadsaťdva rokov.
Jeho najvýznamnejším hereckým obdobím boli 60. a 70. roky, keď hral vo filmoch režisérov, ako boli Luchino Visconti (Rocco a jeho bratia, 1960; Gepard, 1963), Michelangelo Antonioni (Zatmenie, 1962), René Clément (V žiari slnka, 1960), Louis Malle (Podivuhodné príbehy, 1968), Jean-Pierre Melville (Samuraj, 1967 a Osudový kruh, 1970).
Filmy natočené od polovice 80. rokov už neboli také úspešné a Delon v roku 1998 ohlásil skončenie svojej filmovej hereckej kariéry. Neskôr prijal iba drobné filmové roly, napr. vo filme Asterix a olympijské hry (2008). V 70. rokoch začal Delon niektoré svoje filmy aj produkovať a v 80. rokoch i režírovať (Kto nastaví kožu, 1981 a Bojovník, 1983).
Jeho talent bol ocenený v roku 1985, keď získal francúzsku filmovú cenu César v kategórii najlepší herec za film Náš príbeh. V máji 2019 počas filmového festivalu v Cannes získal Čestnú palmu za svoju celoživotnú kariéru. „Je to trochu posmrtná pocta, ale ešte za života,“ zdôveril sa vtedy dojatý herec na pódiu Palais des Festivals.
Udelenie tohto ocenenia Delonovi však sprevádzali kontroverzné reakcie: bol obvinený z mizogýnie a homofóbie a vznikla aj neúspešná petícia za to, aby mu cenu na festivale neudelili.
V roku 1991 získal Delon hodnosť rytiera Čestnej légie a v roku 2005 bol vtedajším francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom povýšený do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos pre svetové filmové umenie. V roku 2019 Delon utrpel mozgovú príhodu a odvtedy sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval.
Alain Delon stelesňoval presne to, čomu sa hovorí idol strieborného plátna. Aj diváci na Slovensku ho mohli poznať ako šarmantného predstaviteľa policajtov, gangstrov, dobrodruhov, milovníkov, ale aj oveľa zložitejších dramatických charakterov. Za svoj úspech vďačil nielen vzhľadu, ale aj nadaniu a cieľavedomosti.
Alain Delon (celým menom Alain Fabien Maurice Marcel Delon) sa narodil 8. novembra 1935 v Sceaux na predmestí Paríža. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Istý čas vyrastal u pestúnov v rodine väzenského dozorcu, teda doslova na väzenskom dvore. Chvíľu pobudol v jezuitskom internáte, neskôr sa u nevlastného otca vyučil za mäsiara.
Ako sedemnásťročný narukoval do armády k námorníctvu a slúžil štyri roky v Indočíne, z čoho však takmer rok prežil vo väzení za rozličné delikty. Keď sa v roku 1956 vrátil do Francúzska, netušil, čo bude robiť.
Vďaka priateľstvu s herečkou Brigitte Auberovou získal kontakty v umeleckých kruhoch a spolu s nimi v roku 1957 aj svoju prvú filmovú rolu v snímke Keď sa do toho zapletie žena.
Hneď o rok nato sa stretol vo filme Buď pekná a mlč (1958) s Jeanom-Paulom Belmondom, s ktorým ho spájalo celoživotné priateľstvo; v septembri 2021 prišiel Delon do parížskeho chrámu Saint-Germain-des-Prés, aby dal tomuto svojmu priateľovi posledné zbohom.
V romantickej dráme Kristína (1958) sa stretol pred kamerou s rakúskou herečkou Romy Schneiderovou, ktorá sa stala jeho partnerkou aj v osobnom živote. Medzinárodnú prestíž prinieslo Delonovi stvárnenie neľútostného boxera v snímke Rocco a jeho bratia, ktorú v roku 1960 nakrútil taliansky režisér Luchino Visconti.
Ďalší taliansky kultový tvorca Michelangelo Antonioni obsadil herca v roku 1962 do drámy Zatmenie. O rok neskôr hral Delon spolu so Jeanom Gabinom v kriminálke Melódia podzemia a v historickom filme Gepard zažiaril po boku takých hviezd ako Burt Lancaster a Claudia Cardinale.
Veľkú popularitu priniesla Delonovi historická snímka Čierny Tulipán, ktorú v roku 1964 nakrútil Christian-Jaque podľa známeho románu Alexandra Dumasa staršieho. Mladý a ženami obletovaný Delon spoznal v tom čase krásku Natalie Barthélémyovú, ktorej dopomohol k hereckej kariére a v tichosti si ju zobral za manželku.
Romy Schneiderová, ktorú Delon po piatich rokoch opustil, niesla rozchod veľmi ťažko. Nová žena sa po boku Delona objavila v snímke Samuraj (1967). Na vrchole slávy nakrútil v roku 1969 štyri filmy. Medzi nimi napríklad známy Sicílsky klan v skvelej hereckej zostave so Jeanom Gabinom a Linom Venturom.
Ďalším bol psychologický kriminálny thriller Bazén, v ktorom hral Delon so svojou expartnerkou Romy Schneiderovou. Osudným sa mu však stal film Jeff, počas natáčania ktorého sa stretol s herečkou Mireille Darcovou – tá sa stala jeho životnou partnerkou až do roku 1983 (zomrela 28. augusta 2017).
V legendárnej snímke Borsalino (1970) vytvoril Delon opäť hereckú dvojicu s Belmondom. V roku 1973 sa opätovne stretol pred kamerou s Jeanom Gabinom v psychologickej dráme Dvaja muži v meste. O rok neskôr si zahral v snímke Poviedka o policajtovi. Z tohto obdobia sú známe filmy Smrť darebáka (1977) a Traja muži na zabitie (1980).
Delon, ktorý bol nielen úspešným hercom, ale aj producentom, spomalil tempo a vyberal si náročnejšie filmové úlohy. Takou bola v roku 1984 hlavná rola alkoholika vo filme Náš príbeh a v tom istom roku snímka Swanova láska, ktorá vychádzal z prózy Marcela Prousta.
Zahral si aj hlavnú postavu v dráme Nová vlna (1990), či vo filme Návrat Casanovu (1992) a s celou plejádou hereckých kolegov sa stretol v svojráznom filmovom projekte Herci, ktorý v roku 2000 vytvoril Bertrand Blier a ktorý vzdáva hold velikánom francúzskeho herectva.
V roku 2008 sa objavil v preňho netradičnom žánri – v rozprávke Asterix a Olympijské hry. Za svoju viac ako šesťdesiatročnú filmovú kariéru dostal viacero ocenení. Napríklad v roku 1985 získal francúzsku filmovú cenu César za brilantné stvárnenie úlohy vo filme Náš príbeh.
Za celoživotné dielo ocenili Alaina Delona v roku 1995 na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne Zlatým medveďom a rovnako – za celoživotné dielo – si v roku 2019 prevzal čestnú Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes.
V roku 2005 povýšili Delona do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos do svetového filmového umenia. V šľapajach ikonického francúzskeho herca Alaina Delona pokračujú jeho synovia Anthony a Alain Fabien, ako aj dcéra Anouchka.
