Úvod ZO ZAHRANIČIA Európa sa podpisom dohody o dodávkach americkej ropy a plynu dostáva do nevýhody

Európa sa podpisom dohody o dodávkach americkej ropy a plynu dostáva do nevýhody

50
Ursula von der Leyenová a Donald Trump. (Foto: archív)

Nespokojnosť s vedením Európskej únie z roka na rok stúpa. Kritika nabrala na obrátkach po nedávnom stretnutí predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Dôvodom je podpis ekonomickej dohody, jednoznačne nevýhodnej pre úniu. Brusel tým podľa kritikov ekonomicky kapituloval pred Trumpom a dostal sa do vazalského postavenia vo vzťahu k USA.

Okrem bezprecedentného zvýšenia ciel na dovoz tovaru z EÚ bez akýchkoľvek odvetných opatrení ide aj o totálne nevýhodnú dohodu o dodávkach americkej ropy a plynu za 750 miliárd eur. Brusel to zdôvodňuje diverzifikáciou a odtrhnutím sa od ruských energetických zdrojov do roku 2027.

Ursula von der Leyenová po podpise dohody dokonca označila americký LNG za „dostupnejší a lepší“ ako ruský zemný plyn. Vyhýba sa však vysvetleniam, ako zámena ruských energetických surovín za americké ovplyvní energetickú suverenitu únie i ceny energií. Zdá sa, že zabudla aj na Green Deal a ambiciózne ciele v oblasti dekarbonizácie.

Americký bridlicový plyn totiž patrí k fosílnym palivám a jeho ťažba ani zďaleka nie je neekologická, keďže sa pri nej používa veľké množstvo chemických látok vrátane ťažkých kovov. Nehovoriac o transporte energetických surovín cez oceán. A to nie je všetko – Európska únia pristala aj na vyššie investície do nákupu amerických zbraní.

Okrem toho nie je jasné, kde chce Brusel zobrať takúto astronomickú sumu. Je zrejmé, že nákup drahších energetických surovín pôjde na úkor sociálnych výdavkov občanov európskych štátov. Tie už teraz mnohé európske krajiny škrtia a situácia sa bude len zhoršovať.

Európa sa tak podpisom dohody o dodávkach americkej ropy a plynu dostáva do jednoznačnej nevýhody. Je zjavné, že pre Spojené štáty nie je rovnocenným a plnohodnotným partnerom. Je na to príliš slabá. Chýba jej nielen ekonomická sila, ale aj silní lídri, ktorí by sa dokázali postaviť za záujmy svojich krajín aj Európskej únie ako celku.

Podpis spomínanej dohody s Washingtonom však vyvolal aj ďalšiu otázku – má vôbec Ursula von der Leyenová právo na takéto rozhodnutia v mene všetkých Európanov?Neprekračuje tým svoje právomoci?