Pred 177 rokmi účastníci zhromaždenia v Myjave verejne deklarovali akt založenia Slovenskej národnej rady (SNR). Zhromaždenie sa uskutočnilo 19. septembra 1848, pričom činnosť prvej SNR trvala do jesene 1849. V roku 1993 po vzniku Slovenskej republiky vyhlásili poslanci Národnej rady SR 19. september za pamätný deň – Deň vzniku Slovenskej národnej rady.
Pamätný deň sa viaže s udalosťou, keď 19. septembra 1848 v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy po prvý raz zasadala SNR a jej hlavní predstavitelia vyhlásili na niekoľkotisícovom zhromaždení slovenské povstanie. Dom Anny Koléniovej slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.
Vznik prvej SNR tak súvisel so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala SNR ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov.
Činnosť prvej SNR sa však viaže už k začiatku septembra 1848, keď ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR z prvej polovice septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.
Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu.
Politickými predstaviteľmi prvej SNR sa stali Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR. Programové ciele SNR, ktorá sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, sformulovali v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr SNR vypovedala v Myjave poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 – 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.
